Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa preto rozhodlo zozbierať najčastejšie sa objavujúce klamlivé tvrdenia a konfrontovať ich s faktami.
„Ukrajine by sme nemali posielať zbrane."
Podľa Charty OSN, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada OSN neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Vojenská podpora je preto v súlade s medzinárodným právom: krajiny môžu poskytovať zbrane a inú podporu nespravodlivo napadnutému štátu, aby sa mohol brániť. Dodávkami zbraní je Ukrajina podporovaná pri legitímnej ochrane územnej celistvosti a nezávislosti, čo sú hodnoty, na ktorých je postavené aj Slovensko.
„Kyjev odmieta rokovať s Moskvou."
Ukrajinci jednoznačne chcú mier vo svojej krajine. Ruská predstava mieru je však neprípustná, keďže Moskva požaduje, aby sa Ukrajina vzdala, odstúpila okupované územia a akceptovala aj ďalšie požiadavky. Zároveň Rusko situáciu vyhlásením čiastočnej mobilizácie a anexiou ďalšieho ukrajinského územia ďalej eskaluje a vysiela jasný signál medzinárodnému spoločenstvu, že je pripravené pokračovať v agresívnom konaní a nemá v úmysle riešiť konflikt mierovou cestou.
„Inváziu vyprovokovala Ukrajina so Západom."
Ukrajina na Rusko vojensky nezaútočila (na rozdiel od neho) a nezhromažďovala vojská na pri spoločných hraniciach s cieľom útoku. Všetky suverénne štáty, čiže aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku. Neexistujú žiadne politické ani právne záväzky NATO, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, o ktorých Rusko tvrdí, že ich Západ porušil.
„Referendá vyzneli v prospech Ruskej federácie."
Takzvané referendá o pripojení ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti (18 % ukrajinského územia) nespĺňajú podmienky legitimity. Už formulácia referendových otázok hrubo porušila medzinárodné právo. Hlasovanie sa uskutočnilo pod dohľadom cudzej vojenskej okupačnej moci, bez prítomnosti nezávislých pozorovateľov a bez nutnosti identifikácie voličov. Takzvané referendá sú zásahom do zvrchovanosti, nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Nelegitímne referendá odsúdilo v októbri 2022 Valné zhromaždenie OSN (143 krajín súhlasilo s tým, že Rusko vykonalo anexiu).
Čítajte viac Rok vojny: Ukrajinskí vojaci umne využili chyby ruskej armády
„Sankcie proti Rusku sú neúčinné."
V máji 2022 klesol medziročne HDP Ruska o 4,3 %, v apríli o 2,8 %. Ťažba plynárenského gigantu Gazprom za prvých šesť mesiacov medziročne klesla o 8,6 %. Kumulatívne za 2. štvrťrok 2022 znížil Gazprom svoju produkciu o 20 %, čo sa od založenia spoločnosti v roku 1989 nikdy nestalo. Export ruskej ropy v júni 2022 klesol na 7,4 mil. barelov denne, čo je najnižšia úroveň od augusta minulého roka. Vážnym problémom čelí ťažba ropy v rámci projektu Sachalin-1 po odchode spoločnosti Exxon, ktorá sa už takmer zastavila (znížila sa 22-krát): z 220 000 na 10 000 barelov denne.
„Genocída ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine."
Nie je žiaden dôkaz o systematickej perzekúcii rusky hovoriacich občanov zo strany ukrajinských úradov. Rovnako neexistujú žiadne náznaky o systematickom zabíjaní na základe národnostných, rasových, náboženských, kultúrnych či jazykových príčin zo strany Ukrajiny. Toto potvrdila tak Rada Európy, ako aj vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá mala od roku 2014 v Donbase pozorovateľskú misiu. Jej súčasťou boli aj ruskí pozorovatelia. V žiadnej zo správ misie OBSE nie je genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva spomenutá.
„Kyjev vyrába zbrane hromadného ničenia."
Na Ukrajine sa nachádzajú biologické laboratóriá podobne ako v iných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Tvrdenia o výrobe a vývoji biologických zbraní však nevychádzajú z objektívnej reality. Proti týmto obvineniam sa postavili aj predstavitelia OSN, ktorí konštatovali, že si nie sú vedomí žiadnych programov zameraných na vývoj akýchkoľvek zbraní hromadného ničenia na území Ukrajiny.
Poznámka: Text je napísaný na základe verejne prístupných informácií rezortu slovenskej diplomacie.
Čítajte aj Jevhen Maloletka ukazuje svetu, aká je vojna hnusná
Ako Slovensko pomohlo Ukrajine. Poskytlo jej materiálnu pomoc a prichýlilo utečencov
Dočasnú ochranu doteraz dostalo približne 110-tisíc Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Od februára dodalo Slovensko na Ukrajinu viac ako 850 ton materiálu núdzovej pomoci. Počas zimného obdobia pomáha ľuďom na Ukrajine aj 300 generátorov a 360 ohrievačov zo Slovenska.
Celková výška slovenskej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu dosiahla od februára 2022 viac ako 9,3 milióna eur. (Rozvojová spolupráca Slovenska s Ukrajinou od roku 2014 je v objeme dovedna okolo 28 miliónov eur.)
Nad rámec hmotnej pomoci rezort slovenskej diplomacie vyčlenil financie na rekonštrukciu vybraných objektov na Ukrajine v hodnote 270-tisíc eur. Konkrétne pre detský domov v obci Seredné a pre ústav pre siroty a zdravotne postihnuté deti v meste Svaljava.
Slovenské ministerstvo životného prostredia prispelo sumou 30-tisíc eur na odstránenie technických nedostatkov čistiacej stanice vodárenskej spoločnosti v meste Rivne.
Foto: SITA, Nina Bednáriková
Okrem materiálnej a finančnej pomoci sa Slovensko podieľa na štyroch humanitárnych projektoch v rôznych oblastiach Ukrajiny v celkovej hodnote 1,3 milióna eur.
Doterajšia výška slovenskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu predstavuje 168 miliónov eur. Jej súčasťou bolo dodanie systému protiraketovej obrany S-300 a poskytnutie odmínovacích zariadení typu Božena (na snímke). V rámci Európskeho mierového nástroja je táto vojenská pomoc uhrádzaná: Slovensko dosiaľ dostalo 82,1 milióna eur, pričom tieto peniaze sa dajú využiť na modernizáciu slovenských ozbrojených síl.