Klamlivé tvrdenia o vojne proti Ukrajine a aká je skutočnosť

Slovenský informačný priestor je zaplavený dezinformáciami, ktorých cieľom je manipulovať verejnú mienku. Od vypuknutia ruskej agresie proti Ukrajine 24.2. 2022 sa tieto snahy stupňujú.

24.02.2023 16:20
Rusko Ukrajinská vojna, konflikt hoaxy, ruská... Foto: ,
Informačnú scénu zaplavili lži o Ukrajine už pred ruskou inváziou. Podobne to vyzerá po vpáde ruských vojsk na zvrchované ukrajinské územie. Kyjev však nedal Moskve nijakú zámienku na útok. Počas vojny rozpútanej Ruskom trpí na Ukrajine aj veľa detí. Na snímke z poničeného mesta Buča sú chlapci, ktorí v rámci humanitárnej pomoci dostali aj slané tyčinky a čipsy.
debata (478)

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa preto rozhodlo zozbierať najčastejšie sa objavujúce klamlivé tvrdenia a konfrontovať ich s faktami.

„Ukrajine by sme nemali posielať zbrane."

Podľa Charty OSN, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada OSN neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Vojenská podpora je preto v súlade s medzinárodným právom: krajiny môžu poskytovať zbrane a inú podporu nespravodlivo napadnutému štátu, aby sa mohol brániť. Dodávkami zbraní je Ukrajina podporovaná pri legitímnej ochrane územnej celistvosti a nezávislosti, čo sú hodnoty, na ktorých je postavené aj Slovensko.

„Kyjev odmieta rokovať s Moskvou."

Ukrajinci jednoznačne chcú mier vo svojej krajine. Ruská predstava mieru je však neprípustná, keďže Moskva požaduje, aby sa Ukrajina vzdala, odstúpila okupované územia a akceptovala aj ďalšie požiadavky. Zároveň Rusko situáciu vyhlásením čiastočnej mobilizácie a anexiou ďalšieho ukrajinského územia ďalej eskaluje a vysiela jasný signál medzinárodnému spoločenstvu, že je pripravené pokračovať v agresívnom konaní a nemá v úmysle riešiť konflikt mierovou cestou.

odkaz
Rok vojny na Ukrajine

„Inváziu vyprovokovala Ukrajina so Západom."

Ukrajina na Rusko vojensky nezaútočila (na rozdiel od neho) a nezhromažďovala vojská na pri spoločných hraniciach s cieľom útoku. Všetky suverénne štáty, čiže aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku. Neexistujú žiadne politické ani právne záväzky NATO, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, o ktorých Rusko tvrdí, že ich Západ porušil.

„Referendá vyzneli v prospech Ruskej federácie."

Takzvané referendá o pripojení ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti (18 % ukrajinského územia) nespĺňajú podmienky legitimity. Už formulácia referendových otázok hrubo porušila medzinárodné právo. Hlasovanie sa uskutočnilo pod dohľadom cudzej vojenskej okupačnej moci, bez prítomnosti nezávislých pozorovateľov a bez nutnosti identifikácie voličov. Takzvané referendá sú zásahom do zvrchovanosti, nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Nelegitímne referendá odsúdilo v októbri 2022 Valné zhromaždenie OSN (143 krajín súhlasilo s tým, že Rusko vykonalo anexiu).

Pavel Macko Čítajte viac Rok vojny: Ukrajinskí vojaci umne využili chyby ruskej armády

„Sankcie proti Rusku sú neúčinné."

V máji 2022 klesol medziročne HDP Ruska o 4,3 %, v apríli o 2,8 %. Ťažba plynárenského gigantu Gazprom za prvých šesť mesiacov medziročne klesla o 8,6 %. Kumulatívne za 2. štvrťrok 2022 znížil Gazprom svoju produkciu o 20 %, čo sa od založenia spoločnosti v roku 1989 nikdy nestalo. Export ruskej ropy v júni 2022 klesol na 7,4 mil. barelov denne, čo je najnižšia úroveň od augusta minulého roka. Vážnym problémom čelí ťažba ropy v rámci projektu Sachalin-1 po odchode spoločnosti Exxon, ktorá sa už takmer zastavila (znížila sa 22-krát): z 220 000 na 10 000 barelov den­ne.

„Genocída ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine."

Nie je žiaden dôkaz o systematickej perzekúcii rusky hovoriacich občanov zo strany ukrajinských úradov. Rovnako neexistujú žiadne náznaky o systematickom zabíjaní na základe národnostných, rasových, náboženských, kultúrnych či jazykových príčin zo strany Ukrajiny. Toto potvrdila tak Rada Európy, ako aj vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá mala od roku 2014 v Donbase pozorovateľskú misiu. Jej súčasťou boli aj ruskí pozorovatelia. V žiadnej zo správ misie OBSE nie je genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva spomenutá.

„Kyjev vyrába zbrane hromadného ničenia."

Na Ukrajine sa nachádzajú biologické laboratóriá podobne ako v iných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Tvrdenia o výrobe a vývoji biologických zbraní však nevychádzajú z objektívnej reality. Proti týmto obvineniam sa postavili aj predstavitelia OSN, ktorí konštatovali, že si nie sú vedomí žiadnych programov zameraných na vývoj akýchkoľvek zbraní hromadného ničenia na území Ukrajiny.

Poznámka: Text je napísaný na základe verejne prístupných informácií rezortu slovenskej diplomacie.

ukrajina Čítajte aj Jevhen Maloletka ukazuje svetu, aká je vojna hnusná

Ako Slovensko pomohlo Ukrajine. Poskytlo jej materiálnu pomoc a prichýlilo utečencov

Dočasnú ochranu doteraz dostalo približne 110-tisíc Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Od februára dodalo Slovensko na Ukrajinu viac ako 850 ton materiálu núdzovej pomoci. Počas zimného obdobia pomáha ľuďom na Ukrajine aj 300 generátorov a 360 ohrievačov zo Slovenska.

Celková výška slovenskej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu dosiahla od februára 2022 viac ako 9,3 milióna eur. (Rozvojová spolupráca Slovenska s Ukrajinou od roku 2014 je v objeme dovedna okolo 28 miliónov eur.)

Nad rámec hmotnej pomoci rezort slovenskej diplomacie vyčlenil financie na rekonštrukciu vybraných objektov na Ukrajine v hodnote 270-tisíc eur. Konkrétne pre detský domov v obci Seredné a pre ústav pre siroty a zdravotne postihnuté deti v meste Svaljava.

Slovenské ministerstvo životného prostredia prispelo sumou 30-tisíc eur na odstránenie technických nedostatkov čistiacej stanice vodárenskej spoločnosti v meste Rivne.

Práce odmínovacieho systému Božena počas... Foto: SITA, Nina Bednáriková
odmínovací systém Božena Práce odmínovacieho systému Božena počas slávnostného otvorenia medzinárodného veľtrhu obrannej techniky IDEB.

Okrem materiálnej a finančnej pomoci sa Slovensko podieľa na štyroch humanitárnych projektoch v rôznych oblastiach Ukrajiny v celkovej hodnote 1,3 milióna eur.

Doterajšia výška slovenskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu predstavuje 168 miliónov eur. Jej súčasťou bolo dodanie systému protiraketovej obrany S-300 a poskytnutie odmínovacích zariadení typu Božena (na snímke). V rámci Európskeho mierového nástroja je táto vojenská pomoc uhrádzaná: Slovensko dosiaľ dostalo 82,1 milióna eur, pričom tieto peniaze sa dajú využiť na modernizáciu slovenských ozbrojených síl.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 478 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #mýty a fakty #vojna na Ukrajine #Rok vojny proti Ukrajine