Čo Slovákov zaujíma najviac? Zdravie, príroda. Vidia to politici?

Takýto záver načrtávajú výsledky robustného prieskumu Slovenská klíma, transformácia a Green Deal 2023 (komplet sa dá stiahnuť tu), ktorý urobilo výskumné centrum Institut 2050.

Cieľom bolo zistiť, ako sa obyvatelia Slovenska stavajú k otázkam klímy, či sú ochotní podporiť klimatické projekty, ako vnímajú Európsku zelenú dohodu (Green Deal) a jej dosahy, aké majú nastavenie vo vzťahu k transformácii spoločnosti k nízkouhlíkovej ekonomike, čo je absolútne nevyhnutný krok každej krajiny, ktorej záleží na bezpečnej budúcnosti sveta.

Projekt nadväzuje na vlaňajší prieskum Slovenská klíma 2022. Denník Pravda získal exkluzívny prístup k časti výsledkov.

Verejnosť očakáva aktívnejšie klimatické postoje

„Do veľkej miery platí to, čo sme videli aj vo vlaňajšom výskume. Politická reprezentácia nedostatočne reflektuje názory a postoje obyvateľstva. Pomerne vysoké percento ľudí vníma klimatickú zmenu ako vážny problém, ktorý bude doliehať na Slovensko. Určite by bolo adekvátne zo strany politikov pristupovať k tomuto problému zodpovednejšie a proaktívnejšie. Verejnosť očakáva, že Slovenská republika sa tomu bude aktívne venovať,“ hovorí environmentálny sociológ Tomáš Chabada. Spoločne so sociálnym a environmentálnym psychológom Janom Krajhanzlom sú hlavnými autormi výskumu.

Čítajte viac Nerobiť v lese nič znamená zachrániť všetko?

Po vlaňajších výsledkoch sa obaja vyjadrili, že „slovenskí politici nepoznajú dobre publikum, ku ktorému sa vyjadrujú“. Zmenilo sa to po roku? „Žiaľ, nie. Dáta nám ukazujú, že je veľký environmentálny apel na politikov a zároveň frustrácia z toho, že sa tomu nevenujú,“ odpovedá Chabada. Nie je prekvapením, že najviac Slovákov a Sloveniek dnes považuje za závažný problém zdražovanie výrobkov a služieb pre domácnosti (až 85¤% opýtaných). No podľa výskumníkov nie je prekvapením ani to, že až 77¤% respondentov vníma ako závažný problém sucho, 70¤% dosahy zmeny klímy na celú krajinu a 62¤% dosahy zmeny klímy na nich samotných a ich blízkych.

„Sledujeme túto tému dlhodobo, v Česku už od roku 2015. Aj napriek tomu, že sme boli svedkami zásadných spoločenských a politických udalostí – pandémia či konflikt na Ukrajine, ukazuje sa, že vnímanie závažnosti klimatickej zmeny sa u verejnosti zásadnejšie nemení. To, že sa objavujú iné ťažkosti, aktuálne najmä zdražovanie, vôbec neznamená, že problém klimatickej zmeny zmizol z našich životov,“ dodáva Chabada.

Klimatická zmena je len zdanlivo abstraktný fenomén. S jeho prejavmi sa ľudia na Slovensku stretávajú každý deň. Vlani rezonovalo extrémne sucho, pribúdajú vlny horúčav, zosilňujú sa extrémy v počasí. „Ľudia si vedia dať tieto veci dohromady, klimatickú zmenu vnímajú ako dlhšiu vyvíjajúcu sa hrozbu. Časť ľudí určite zachytila stále väčšie apely, najmä zo strany vedcov, že sa blížime do náročnej doby a že nám hrozí klimatický rozvrat,“ mieni sociológ.

Môže si však spoločnosť dovoliť poľaviť v klimatickom alebo environmentálnom úsilí, ako to napríklad nedávno naznačil francúzsky prezident Emmanuel Macron? Môžeme si dať pauzu?

Čítajte viac Unavené z politikov, bojuje za prírodu a za klímu. To je Slovensko

Klímu treba riešiť hneď

„V tomto má slovenská verejnosť pomerne jasno. Je to problém, ktorý musíme riešiť čo najskôr alebo ihneď,“ zdôrazňuje Chabada.

Zároveň však verejnosť podľa neho očakáva, že riešenia pôjdu v kontexte iných sociálnych problémov. Klimatické riešenia nesmú prehlbovať chudobu, nesmú zvyšovať tlak na nízkopríjmové vrstvy. „Ak by sa politici vybrali tou cestou, že budú riešiť klimatickú zmenu bez ohľadu na sociálne dosahy, tak by sa nám súčasná široká podpora začala rapídne znižovať,“ upozorňuje.

Väčšina spoločnosti, viac ako 75 percent, nemá o zmene klímy pochybnosti (výsledok v krajinách západnej Európy je podľa prieskumov Eurobarometer o čosi vyšší). Iba 7¤% obyvateľov tvrdí, že k zmene klímy nikdy nedôjde. Táto skupina je podľa výskumníkov dlhodobo stabilná, výkyvy v nej nie sú výrazné. Zaujímavé je však percento ľudí, ktorí nevedeli zaujať k tejto otázke postoj – 18. „Možno je to téma, nad ktorou sa doteraz nezamýšľali, možno pre nich nie je osobná. Ale bude dôležité zisťovať, kam sa časom priklonia, keďže táto téma bude čoraz akútnejšia. Je dôležité, aby túto skupinu neovládli pochybovači alebo ľudia, ktorí sa už dnes vymedzujú voči Európskej zelenej dohode a ktorí útočia na klimatické politiky,“ hovoria autori výskumu.

Ďalšie dáta naznačujú, že slovenské obyvateľstvo je pripravené na klimatické politiky. No miera ich prijatia sa rôzni. Je veľká podpora pre rôzne dotácie a investície, ktoré prispejú k znižovaniu emisií. Citlivosť publika rastie v prípade rôznych zákazov, najvyššia je v prípade zvyšovania cien.

Tým sa dostávame k ďalšiemu dôležitému poznatku z najnovšieho výskumu – ľudia mnohým opatreniam nerozumejú, mnohí často nemajú prehľad o kľúčových princípoch spojených s klímou, prírodou a znižovaním emisií. Otvára to príležitosť pre kvalitné vzdelávanie a osvetu.

Iba sadenie stromov klímu nezachráni

Výskumníci zdôrazňujú, že slabá informovanosť nie je len na Slovensku, podobné výsledky mali aj v Česku, v niektorých aspektoch to bolo v Českej republike dokonca o čosi slabšie. Kde treba hľadať korene?

Celé generácie sa s fenoménom klimatickej zmeny na škole nestretli. „Informácie tak čerpajú primárne z médií a je otázne, akú úlohu dokážu médiá plniť a či ju zastávajú dostatočne. Často sa nielen politická, ale aj mediálna debata odvíja nie od faktov, ale od postojov, názorov,“ hodnotia autori.

Prieskum ukazuje, aké mediálne témy Slovenky a Slovákov zaujímajú. Na samom spodku je súkromie slávnych (27¤%), krimi alebo čierna kronika (37¤%) a autá (39¤%). Top trojku predstavuje zdravie (82¤%), príroda (81¤%) a životné prostredie (67¤%). Dokonca o zmenu klímy sa ľudia zaujímajú viac ako o politiku, šport, financie či seriály zo života.

Ďalším aspektom, na ktorom sa v mnohom podieľajú sociálne siete, je šírenie mýtov. Prípadne ide o opakovanie zaužívaných predstáv, ktoré rovnako nie sú založené na faktoch.

Takmer 65 percent opýtaných je presvedčených, že k zmene klímy prispieva ozónová diera, čo je nezmysel. Iba 12 percent opýtaných správne odpovedalo, že Slovensko sa otepľuje rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Pričom táto rýchlosť je podľa zistení klimatológov dokonca dvojnásobná. Rovnako si veľká časť spoločnosti myslí, že Slovensko nie je veľkým „hráčom“, veľkým znečistovateľom, no skutočnosť je taká, že Slovensko produkuje viac emisií v prepočte na jedného obyvateľa ako Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko.

Čítajte viac Siahneme na životnú investíciu skrytú v prírode?

42¤% percent respondentov si myslí, že stačí vysadiť veľa stromov a zmena klímy bude zažehnaná. Je to páčivá predstava, ktorej sa napríklad pri posledných voľbách v Spojenom kráľovstve masívne chopili politici, lebo si mohli spraviť efektné fotky a promo, ale sadenie stromov naozaj nestačí a niekde, ak sa to spraví nepremyslene, to dokonca môže uškodiť a ohroziť iný vzácny biotop (napríklad na starých pastvinách).

Ľudia v prieskume napokon otvorene priznali, že mnohým veciam nerozumejú. Vysoké percento zvolilo „neviem. V závislosti od otázky sa toto číslo pohybovalo od 20 takmer do 50 percent. „Ukazuje sa, že ľudia tápu v možnostiach, scenároch, riešeniach. Je veľký priestor pre zlepšenie informovanosti,“ uzatvárajú výskumníci.

Pri zelenej dohode blikajú červené kontrolky

Najvypuklejšie sa nízka informovanosť prejavila v otázkach týkajúcich sa Európskej zelenej dohody. Aj tu ľudia priznávajú, že vedia o tom málo, ich predstavy sú zahmlené. Nepoznajú detaily nastavenia politík ani finančných mechanizmov.

Celkovo len veľmi mierne prevažujú pozitívne hodnotenia Európskej zelenej dohody (42%), jedna štvrtina opýtaných sa voči tomu negatívne vyhranila (13% percent je za úplné zrušenie). Až tretina nedokázala zaujať stanovisko.

Je to problematické, pretože európske dianie sa posúva do bodu, keď sa začnú prijímať konkrétne klimatické opatrenia, ale ľudia na Slovensku nemajú o nich dobrú predstavu.

„Dívajú sa na to s nádejou, že to má potenciál zlepšiť ich život v dlhodobej perspektíve. Ale zároveň cítia množstvo obáv a hrozieb, ktoré transformácia môže podľa nich priniesť,“ upresňuje Chabada. Napríklad, že sa zhorší situácia najchudobnejších obyvateľov, že sa celkovo zníži životná úroveň krajiny, že budú ohrozené pracovné miesta, či dokonca nezávislosť alebo suverenita Slovenskej republiky. No práve obnova prírody môže priniesť pozitívny vývoj zamestnanosti v regiónoch. Najväčší európsky projekt na obnovu ekosystémov Emscher Landscape Park zasadený do jednej z najsilnejšie industrializovaných oblastí Európy – Severného Porýnia-Vestfálska priniesol 55-tisíc pracovných miest. Obnovy morských ale aj pozemských ekosystémov zvyšujú ročné príjmy z turizmu, v Španielsku na ostrovoch Medes to bolo dokonca 13-násobne za necelých 10 rokov.

Viac elektromobilov, menej demokratov?

Najnižšiu podporu spomedzi klimatických politík v prieskume získalo ukončenie výroby áut so spaľovacími motormi v roku 2035. Väčšina verejnosti s týmto krokom nesúhlasí.

„Určite je dôležité pozrieť sa bližšie, čo je za tým. Do veľkej miery sa tu premietajú mýty,“ naznačuje Chabada. Ľudia sa boja, že nebudú môcť jazdiť po roku 2035 na svojom doterajšom „fosílnom“ aute. Čo je nezmysel, budú môcť jazdiť.

Výskumníci sa aj tento rok opýtali ľudí, či sa považujú za demokratov. Vlani povedalo áno 55 percent. Tento rok iba 51. Rozdiel je zatiaľ tesne nad úrovňou štatistickej chyby a podľa odborníkov treba dlhodobejšie dáta, aby sa dal odsledovať vývoj.