"Chodila som do nemocnice, liečila som pacientov, riešila som pôrody a operovala som. Potom som išla rovno domov. To bol môj život,“ opísala pre agentúru AP Amíriová, ako fungovala, keď bol Taliban pri moci v 90. rokoch minulého storočia. Islamistickí radikáli v auguste opäť ovládli krajinu a Afganka sa správa podobne. Po pol štvrtej poobede končí v úrade a ide rovno do svojho domu v Kábule, aby strávila čas s deťmi a s vnúčatami.
Z krajiny neodídu
Napriek tomu verí, že s Talibanom sa bude dať spolupracovať. Amíriová vedie oddelenie na ministerstve zdravotníctva. Podľa AP je jednou z mála žien, ktoré si po nástupe náboženských fundamentalistov udržali takúto vysokú funkciu. Amíriová tvrdí, že zdravie ľudí nie je politická záležitosť a život musí ísť ďalej. Preto prijala ponuku, že na ministerstve zostane, a ani neuvažovala, že by prípadne z Afganistanu odišla.
"Nebolo to pre mňa ťažké rozhodnutie. Mám vlastné oddelenie. Ak od mňa požadujú plán, dám im ho. Lídri Talibanu chcú, aby som pre nich pracovala a ja som pripravená,“ vysvetlila Amíriová, podľa ktorej sa počas jej pôsobenia v zdravotníckom rezorte vystriedalo päť ministrov. Afganka si preto nemyslí, že s Talibanom ju čaká niečo nové.
Ani 26-ročná Rišmín Džujundaová nechce odísť zo svojej krajiny. "Nikdy neopustím Afganistan. Musím zostať a prispieť k zmenám,“ povedala pre AP. No na rozdiel od Amiriovej sa Džujundaová nechce prispôsobiť vláde Talibanu a na diaľku naďalej študuje ekonómiu na univerzite v Teheráne. Zároveň je členkou skupiny, ktorá je rozhodnutá bojovať s obmedzovaním ženských práv.
Čítajte rozhovor Pomôcť Afganistanu dnes znamená podporiť Taliban. Ale je iná cesta?
Takéto rozhodnutie však môže byť nebezpečné. Taliban od nástupu k moci po dobytí Kábulu 15. augusta už rozohnal viaceré protesty žien. Afganky sa dožadovali zachovania slobôd a možností pracovať či vzdelávať sa. Minulý týždeň úrady potvrdili vraždu štyroch žien v meste Mazáre Šaríf. Medzi obeťami je aktivistka a vyučujúca na univerzite Fruzán Safíová.
Podľa denníka Guardian zabitej Afganke niekto telefonoval a povedal jej, aby prišla s osobnými dokladmi na stretnutie. Safíová asi predpokladala, že sa to týka jej žiadosti o azyl v Nemecku. Taliban v súvislosti s vraždou zatkol dvoch ľudí a tvrdí, že mohlo ísť o osobný spor.
"V tomto prípade nie je jasné, či s tým má niečo spoločné Taliban, prípadne ľudia, ktorí sa k nemu hlásia. Môžu za tým byť kriminálnici. Je preto zložité dať tieto vraždy do nejakého kontextu správ o skutočných či možných násilnostiach, ktorých sa Taliban dopúšťa,“ reagoval pre Pravdu Thomas Ruttig z organizácie Afghanistan Analysts Network.
Aktivistky v krajine však žijú v napätí. "Vytvorenie strachu je jediným nástrojom, ktorý Taliban pozná, keď sa snaží umlčať ľudí,“ povedala pre Guardian univerzitná profesorka Mina, ktorá si pre obavy o vlastnú bezpečnosť neželala zverejniť svoje skutočné meno.
Čítajte rozhovor Obaidullah Mir: Taliban si nemôže dovoliť páchať zločiny ako kedysi
Rozhodnutia Talibanu
Takmer za 20 rokov, čo v krajine pôsobili zahraničné jednotky vrátane Slovákov, sa situácia v súvislosti so ženskými právami zlepšila. Afganky mali možnosti vzdelávať sa, dostali väčšiu šancu zapojiť sa do ekonomického života a dosiahli aj na významné politické funkcie. Ako však pripomína expert na Afganistan Barnett Rubin z Centra pre medzinárodnú spoluprácu na Newyorskej univerzite, ťažko možno hovoriť o tom, že to bola udržateľná situácia.
"Kým boli v krajine americkí vojaci, niektorí Afganci získali výhody zo zahraničnej pomoci a zo slobôd, ktoré ju sprevádzali. Bol to skutočný pokrok, ale neexistoval plán, ktorý by sa týkal toho, čo bude ďalej. Iní Afganci vo vidieckych oblastiach, ktoré sužovala vojna, čelili zle pripraveným americkým útokom dronmi, nočným prehliadkam a násiliu zo strany Talibanu,“ napísal Rubin, ktorý sa desaťročia zaoberá Afganistanom, pre portál War on the Rocks.
O ťažko udržateľnom pokroku hovoria aj dáta. Najnovšia správa Women Peace and Security Index 2021/22 o postavení žien v jednotlivých krajinách má Afganistan na poslednom mieste zo 170 skúmaných štátov. Predchádzajúca ho mala na 166. mieste zo 167 krajín. Správy pripravil Georgetownský inštitút pre ženy, mier a bezpečnosť a Inštitút pre výskum mieru v Osle.
Podľa Ruttiga stále nie je celkom jasné, ako sa k právam žien Taliban postaví. "Zatiaľ jednoznačne hnutie nepovedalo, ako bude riešiť niektoré otázky. Napríklad všeobecne nezakázalo chodiť dievčatám do školy,“ uviedol expert. Pripomenul však, že talibanskí lídri v provinciách často čakajú na jasné slovo od vedenia z Kábulu. A ak ho nemajú, vysvetľujú si to tak, že dievčatá do školy chodiť nemajú. No v provincii Herát ich tento týždeň na vyučovanie pustili.
Čítajte aj Taliban ukáže svetu viac tvárí
Ruttig si myslí, že istej spolupráci s Talibanom sa medzinárodné spoločenstvo nevyhne. Najmä v situácii, keď krajinu ťažia ekonomické problémy a OSN varuje pred hladomorom. "Zahraničie a mimovládne organizácie by mali spolupracovať s Talibanom pri riešení otázok vzdelávania, zdravotníctva a humanitárnej situácie. Zatiaľ by to však neznamenalo jeho diplomatické uznanie,“ vysvetlil Ruttig.
Podobne to vidí Jorrit Kamminga z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy Clingendael. Odborník však upozornil na to, že nadviazanie kontaktov s Talibanom bude veľmi problematické.
"Západ by mal udržať otvorené komunikačné kanály. Bude to však sprevádzať jedna až diabolská dilema. Pri vytváraní kontaktov s Talibanom nemôžeme okamžite trvať na tom, aby podporil práva žien. Inak povedané, ak budeme príliš tlačiť na tieto veci, medzinárodné spoločenstvo stratí páky, ktoré na režim má. Taliban potom zatvorí dvere k dialógu. Momentálne mu asi nemôžme dávať ultimáta, čo sa týka ľudských práv. Skôr je potrebné postupovať opatrnejšie. Je to preto, aby sme nestratili šancu presvedčiť režim, že by mal udržať aspoň istý pokrok v oblasti ľudských práv, ktorý sa v Afganistane podarilo dosiahnuť,“ povedal pre Pravdu Kamminga.
Čítajte aj "Islamský emirát Afganistan". Taliban schválil nové pasy a preukazy totožnosti