Vojna na Ukrajine pripomenula Fínsku vlastné dejiny

Časť Helsínk sa podarilo obsadiť cudzím jednotkám. Niektorí záškodníci sa pohybujú v civilnom oblečení a ovládli niekoľko strategických objektov. Na obranu fínskeho hlavného mesta nastupuje strelecký regiment. Začínajú sa pouličné boje.

, 23.06.2022 12:00
Sanna Marinová, Volodymyr Zelenskyj Foto:
Ešte v januári fínska premiérka Sanna Marinová (na snímke s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským) hovorila, že je veľmi nepravdepodobné, že by sa krajina počas jej vlády uchádzala o vstup do NATO. Dňa 18. mája si Fínsko prihlášku do aliancie podalo.
debata (1)

Biela dodávka sa pomaly blíži k budove v jednej z mestských štvrtí Helsínk. Zahraniční bojovníci nemajú uniformy, ale fínska armáda ich pohyb dokázala zmapovať a diverzantov už má na muške. Znejú výstrely a nepriateľov vo vozidle sa podarilo zadržať.

No to nie je všetko. Je nevyhnutné získať kontrolu nad budovou, v ktorej sa zabarikádovali ďalší bojovníci. Každé zatvorené dvere môžu byť pascou. Fínski vojaci musia postupovať obozretne, ale zároveň rýchlo, aby nepriateľ nemal šancu na odpor. Vo vnútri objektu sa opäť ozýva streľba a nasadené jednotky sa musia dobýjať do viacerých miestností. Nakoniec hlásia: Misia splnená!

Pozrite si ukážku z vojenského cvičenia Sapeli (Šabľa), počas ktorého fínska armáda nacvičovala aj boje v mestských častiach.

Nácvik boja

Aj takto vyzerala jedna časť fínskeho vojenského cvičenia Sapeli (Šabľa), ktoré sa v krajine konalo v dňoch 27. mája až 2. júna. Pravda s niekoľkými ďalšími európskymi novinármi mala šancu byť pri tom v rámci pozvania od fínskeho ministerstva zahraničných vecí.

"Videli ste taký nácvik boja, ako sme si ho pripravili. Len včera som sa dozvedel, že prídu médiá. Keby sme aj niečo chceli zmeniť, už by na to nebol čas,“ odpovedal vojenský inštruktor poručík Roni Laaksonen na otázku, nakoľko bolo obsadenie budovy realistickou operáciou.

Cvičenie Sapeli sa koná každé dva roky. Je to len náhoda, že tentoraz ho Fínsko zorganizovalo iba niekoľko dní potom, čo si krajina 18. mája spolu so Švédskom podala prihlášku do NATO. Faktom však je, že keby Rusko 24. februára nezaútočilo na Ukrajinu, dve severské krajiny by teraz nesmerovali do Severoatlantickej aliancie.

Geopolitický vývoj má zásadný vplyv aj na fínske ozbrojené sily. Tie, samozrejme, pozorne sledujú vývoj konfliktu na Ukrajine, ktorý sa do značnej miery odohráva v mestských častiach. Veliteľ cvičenia Sapeli plukovník Asko Kopra však pripomína, že je príliš skoro na to, aby si armáda mohla z ruskej vojny brať nejaké zásadné ponaučenia.

"Náš výcvik sa zameral na boj v mestách. Ako profesionáli sledujeme, čo sa deje na Ukrajine. Je však ešte trochu priskoro, aby sme robili nejaké veľké závery o výsledkoch. Na druhej strane sa dá povedať, že čo sa týka taktickej úrovne, v konflikte vidíme veľa vecí, ktoré si zaslúžia našu pozornosť,“ povedal Kopra. "Fínske ozbrojené sily dodržiavajú medzinárodné dohody, ktoré sa týkajú vojny. Rozlišujeme medzi vojakmi a ich infraštruktúrou a civilistami a ich objektmi. Ruský postup na Ukrajine však, bohužiaľ, vyzerá inak. Musím tiež povedať, že ma trochu prekvapilo, ako ruské ozbrojené sily fungujú. Pred vojnou sme si mysleli, že sú lepšie pripravené. Ale asi sa dá povedať aj to, že sme trochu podcenili Ukrajincov,“ zdôraznil Kopra.

Vojenské cvičenie Sapeli (Šabľa) sa vo Fínsku... Foto: Jimi Salminen/Finnish Defense Forces
Vojenské cvičenie Sapeli Vojenské cvičenie Sapeli (Šabľa) sa vo Fínsku konalo v 27. mája až 2. júna.

S Ruskom má Fínsko 1 340-kilometrovú hranicu, ktorá, keď krajina vstúpi do NATO, bude aj hranicou aliancie. Na konci studenej vojny mnohé európske štáty zoškrtali výdavky na armády a prešli na menšie profesionálne ozbrojené sily. Helsinki sa však k tomuto trendu nepripojili. Samotné Fínsko sa nepovažuje za neutrálnu krajinu, ako sa o ňom často píše. Od roku 1995 je súčasťou Európskej únie a pred prihláškou do NATO o sebe hovorilo, že sa neviaže na spoluprácu so žiadnymi vojenskými blokmi. V 5,5-miliónovom štáte stále funguje povinná vojenská služba pre mužov, ktorí dovŕšia 18 rokov, a do armády sa môžu hlásiť aj ženy.

Najlepšie stíhačky na svete
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

"Naša hranica s Ruskom je pokojná. Nedá sa povedať, že by sme na nej vnímali nejakú bezprostrednú hrozbu. Ale pravdou je, že ruský útok proti Ukrajine zmenil bezpečnostné prostredie v Európe,“ uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen. "Ovplyvnil aj názory ľudí v našej krajine a tiež vo Švédsku, čo sa týka členstva NATO. Ukázalo sa, že Rusko je ochotné použiť vojenskú silu. S Moskvou chceme mať pragmatické vzťahy a je dôležité, aby sme pokračovali v kontaktoch. Samozrejme, jednoznačne odmietame to, čo Rusko urobilo. Je to hrozná tragédia. Nebudem však komentovať, ako vojna na Ukrajine ovplyvnila naše vojenské plánovanie,“ odpovedal Kaikkonen opatrne na otázku Pravdy, ako ruská invázia ovplyvnila fínsku armádu.

Fíni by sa bránili

Jednou vecou si môže byť minister obrany istý. Veľká väčšina Fínov by neváhala bojovať za svoju krajinu, keby to bolo nevyhnutné. Podľa posledného prieskum je až 83 percent obyvateľov severského štátu ochotných brániť ho so zbraňou v ruke v prípade útoku. Hovorí to výskum Fínskej rady pre obranné informácie. Mimochodom, pri podobnom prieskume agentúry Focus iba 13 percent Slovákov povedalo, že by aktívne bránilo svoju krajinu.

Obyvatelia Fínska a Slovenska tiež úplne odlišným spôsobom vnímajú vojnu na Ukrajine. Podľa výskumu agentúry YouGov 85 percent Fínov tvrdí, že za konflikt môže Rusko, päť percent z neho obviňuje NATO. Na Slovensku je to v pomere 38 percent ku 31.

Vyzerá to tak, že bez ohľadu na to, či Fínsko je alebo nie je v aliancii, ľudí príliš netreba presviedčať, že obrana je dôležitá. Desiatnička Elli Viljakainenová je jedinou ženou v 40-člennej jednotke, ktorá sa podieľala na nácviku pouličného boja v Helsinkách, ale s úsmevom hovorí, že služba v armáde, ktorú si dobrovoľne vybrala, je zatiaľ to najlepšie, čo v živote zažila. Na starosti má obsluhu guľometu na obrnenom vozidle.

"Onedlho sa môj výcvik skončí. Prihlásila som sa do ozbrojených síl, lebo sa chcem stať policajtkou, a bolo to skvelé. Ale niekedy aj drsné. Nie vždy bolo po fyzickej či mentálnej stránke jednoduché držať krok s chlapmi. Niekedy sa dostanete do situácie, že telo síce ešte vládze, ale vašej hlave sa už nechce. Napríklad pri dlhých pochodoch,“ priznala 19-ročná Viljakainenová.

Desiatnička Elli Viljakainenová na cvičení... Foto: Andrej Matišák, Pravda
Elli Viljakainenová, Sapeli, helsinki Desiatnička Elli Viljakainenová na cvičení Sapeli v Helsinkách.

Mladá desiatnička sa rozhodla pre výcvik v armáde takmer pred rokom. Zahranično-politická situácia sa však odvtedy výrazne zmenila. "Je jasné, že na to myslíte. Ale ja som tu len jeden malý element vo veľkom systéme. Zásadné rozhodnutia robia moji nadriadení a iní vysokopostavení ľudia. Je však samozrejmé, že by som bránila svoju krajinu. Na to sme tu,“ vyhlásila s odhodlaním Viljakainenová.

Čo ovplyvnilo verejnú mienku?

Hoci je rusko-fínska hranica zatiaľ pokojná, vláda v Helsinkách sa rozhodla, že posilní jej ochranu. Vybuduje na nej bariéry, ktoré by mali okrem iného slúžiť na lepšie zvládnutie prípadného náporu migrantov. Rusko už v minulosti využilo utečencov v rámci hybridného boja, keď ich posielalo do Fínska a do Nórska. Podobne to teraz robí Bielorusko najmä na poľskej hranici.

Je však očividné, že keby sa aj Rusko nejakým spôsobom usilovalo Fínsko odradiť od vstupu do NATO, Moskva prakticky nemá na Helsinki žiadne páky. Celý politický proces totiž priamo súvisí s tým, že členstvo v aliancii podporuje 70 až 80 percent Fínov. Ešte v januári to pritom bolo menej ako 30 percent a premiérka Sanna Marinová tvrdila, že je veľmi nepravdepodobné, že by sa krajina počas jej vlády uchádzala o vstup do NATO.

ukrajina, buča, vojna na ukrajine Čítajte viac Hovorí Putin o genocíde Ukrajincov?

No posun verejnej mienky vo Fínsku smerom k podpore aliancie bol až neuveriteľný. Severská krajina má svoje historické skúsenosti s Ruskom, respektíve so ZSSR. V rokoch 1939 až 1940 vybojovalo Fínsko so Sovietskym zväzom zimnú vojnu, ktorá sa nezmazateľne zapísala do duše a povedomia malého národa, ktorý sa postavil obrovskému agresorovi. ZSSR očakával víťazstvo do dvoch týždňov, ale konflikt trval 3,5 mesiaca. Na jeho konci muselo Fínsko pristúpiť na mierové podmienky, ale Sovietsky zväz mal viac ako 320-tisíc mŕtvych a zranených.

„Viem, že sa to v zahraničí často tak píše, ale naša krajina nie je od vstupu do EÚ neutrálnym štátom. Fínska definícia je, že sme sa doteraz neviazali na spoluprácu so žiadnymi vojenskými blokmi. Ale mimochodom ani počas studenej vojny ZSSR oficiálne neuznával našu neutralitu, hoci sme o nej hovorili,“ vysvetlil Mika Aaltola, šéf Fínskeho inštitútu pre zahraničné vzťahy.

Podľa neho Fíni od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine chápali, že jej priebeh a výsledok bude mať vplyv na ich krajinu. "A okrem toho bolo od začiatku jasné, že Ukrajinci sú ochotní brániť sa a bojovať. Fínom to pripomenulo ich vlastnú históriu, napríklad zimnú vojnu,“ povedal Aaltola.

Len v Helsinkách je 5 500 krytov, ktoré väčšinou bežne slúžia na rôzne civilné účely, ale v prípade vojny ich krajina využije na ochranu obyvateľstva. Fínsko by v čase konfliktu dokázalo na obranu krajiny nasadiť až 280-tisíc mužov a žien. Krajina už teraz investuje do obrany viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu, čo je záväzok členských štátov NATO, ale viaceré ho nedodržiavajú. Fínsko vlani v decembri rozhodlo o nákupe 64 amerických stíhačiek F-35. Cena za kontrakt so spoločnosťou Lockheed Martin sa vyšplhala na 8,4 miliardy eur.

21Rozhovor-3x Čítajte viac Fínska novinárka: Hovoríme, že jeden Fín vydá za desať Rusov

Severský štát však neinvestuje len do obrany. Fínsko má svoj model komplexnej bezpečnosti, ktorého cieľom je prepojiť celú spoločnosť, aby lepšie dokázala čeliť hrozbám. Pri mimoriadnych udalostiach by mali byť obyvatelia krajiny pripravení, aby vedeli prežiť 72 hodín bez pomoci. Systém komplexnej bezpečnosti, ktorým sa riadi Fínsko, je však oveľa širší. Dá sa predstaviť ako nezničiteľný diamant, na ktorého jednotlivých hrotoch sú politickí lídri, medzinárodné a európske aktivity krajiny, obranné kapacity, vnútorná bezpečnosť, ekonomická infraštruktúra a zabezpečenie dodávok tovarov, fungujúce kapacity krajiny a služby pre obyvateľstvo a psychologická odolnosť.

Fínsko pravidelne školí ľudí v kľúčových funkciách na všetkých úrovniach spoločnosti, aby zaistili celkové fungovanie modelu komplexnej bezpečnosti, ktorý práve prešiel zaťažkávajúcou skúškou covidovej pandémie. V krajine zomrelo okolo 4 700 ľudí a zaočkovanosť má na úrovni 78 percent. V oboch ukazovateľov patrí Fínsko medzi najlepšie krajiny Európskej únie.

"Ešte pred niekoľkými mesiacmi Fíni neriešili problém Ruska. Keby ste sa na to, čo robí Moskva, spýtali mojej mamy alebo bratanca, nevnímali by to ako výzvu. Ale potom sa Rusko začalo vyhrážať použitím sily, spustilo konflikt na Ukrajine a ľudia po dlhom čase priamo videli, čo takéto boje urobia s civilným obyvateľstvom. Tieto rôzne faktory prispeli k popularite NATO,“ ozrejmil Charly Salonius-Pasternak z Fínskeho inštitútu pre zahraničné vzťahy. „Politikov aj zaskočilo, že podpora pre alianciu vystrelila tak rýchlo priam do stratosféry. No ako to v prípade Fínska býva, postavili sa k tomu pragmaticky. Použili argument, ktorý takmer vždy zaberá. Hovoria, že sa starajú o bezpečnosť Fínska. A najlepším spôsobom, ako ju zvýšiť, je vstúpiť do NATO,“ dodal Salonius-Pasternak.

Fínsko na ceste do NATO

  • Fínsko si spolu so Švédskom podalo prihlášku do Severoatlantickej aliancie 18. mája.
  • Podpora pre NATO sa v tejto chvíli pohybuje vo Fínsku medzi 70 až 80 percentami.
  • Fínsko už vydáva na obranu dve percentá HDP, čo je záväzok krajín NATO, a jeho ozbrojené sily s alianciou spolupracujú.
  • Očakávalo sa, že najneskôr na summite NATO v Madride, ktorý sa koná koncom júna, členské krajiny aliancie odobria prihlášku Fínska a Švédska.
  • Problémom je však Turecko, ktoré tvrdí, že obe severské krajiny podporujú kurdských teroristov, a Ankara má aj iné výhrady. Vyzerá to tak, že prístupový proces Fínska a Švédska bude trvať oveľa dlhšie, ako všetci predpokladali.
  • Na konci musí vstup Fínska a Švédska do NATO ratifikovať všetkých 30 členov aliancie vrátane Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy