Slovensko stráca desať pamiatok ročne. Chce to urýchliť?

Namiesto osláv 70. výročia pamiatkovej starostlivosti na Slovensku, namiesto 30. výročia zápisu prvých slovenských pamiatok do zoznamu UNESCO krajina smúti. Desiatky národných kultúrnych pamiatok nedávno zhasli, na ďalších visia čierne vlajky. Kto zomrel?

28.02.2022 06:00
Banská Štiavnica Foto:
Deň čistenia odkvapov v Banskej Štiavnici.
debata (2)

Otázka stojí inak – kto môže zomrieť? Každý rok na Slovensku „umrie“ asi desať pamiatok, jednoducho prestanú existovať. No teraz hrozí podľa kunsthistorikov, archeológov, správcov hradov, vlastníkov pamiatok a ďalších ochrancov kultúrneho dedičstva totálna paralýza pamiatkovej ochrany. Prečo? Odpovedá pamiatkar Pavol Ižvolt.

Nový stavebný zákon je podľa odborníkov zapojených do protestu rizikový. Prečo?

Predovšetkým prináša návrh premeny krajských pamiatkových úradov na špeciálne stavebné úrady. Ide o vážne rozhodnutie, ktoré bolo prijaté narýchlo, bez akejkoľvek odbornej diskusie s pamiatkarmi, bez toho, aby ich niekto vypočul. Nie sú nám známe žiadne pozitíva tohto návrhu. Údajné rozšírenie kompetencií je zbytočné a tiež nie úplne pravdivé. Súčasná prax, keď je pamiatkový úrad dotknutým orgánom v stavebnom konaní, je úplne vyhovujúca. Zatiaľ čo negatíva tohto riešenia nie sú akceptovateľné ani pre pamiatkové úrady, ani pre pamiatky samotné. Táto myšlienka je u nás úplne nová, nevyskytuje sa v žiadnych strategických dokumentoch. Narúša súčasný právny systém ochrany pamiatok, ktorý sa budoval 20 rokov.

Podobné návrhy sa však objavili aj v Česku, v Nemecku.

A v oboch krajinách ich odmietli! Aj tam sa tvoril nový stavebný zákon, no uvedomili si, že z odborníkov pamiatkarov by sa stali úradníci.

Čo konkrétne sporné slovenský návrh obsahuje?

Pamiatkové úrady by sa rozdelili na dve časti. Podľa našich právnych úvah by to dokonca museli byť dve rôzne organizácie. Obdobne by sa rozdelil pamiatkový fond. Jedna časť by išla v režime pamiatkového zákona. Týka sa to archeológie, pamiatkových zón a ochranných pásiem. Druhá časť by bola v režime stavebného úradu. To by sa týkalo pamiatkových rezervácií, všetkých národných kultúrnych pamiatok a území UNESCO. Pamiatkový úrad by v budúcnosti preberal kolaudácie a komunikácie s ďalšími inštitúciami – hygiena, požiarna ochrana, životné prostredie – a rozhodoval vo všetkých sporoch medzi projektantom a dotknutými orgánmi v stavebnom konaní. Na toto nie sme vôbec stavaní! Nemáme na to know-how! Ide o špecifickú oblasť, ktorá sa roky rozvíjala na stavebných úradoch, a teraz sa jej zrazu máme venovať my? Zmysel a cieľ našej práce má byť predsa ochrana pamiatok. Zároveň má celá konštrukcia aj množstvo ďalších nedoriešených otázok – aké budú opravné prostriedky, odvolacie konania, aký bude postup pri územiach, ktoré podliehajú obidvom zákonom?

Koľko by zmena stála?

Predpokladá sa, že daňoví poplatníci za to zaplatia 10 miliónov eur každý rok. No nevieme, odkiaľ sa na to majú vziať peniaze. V tomto roku bol krátený rozpočet Pamiatkového úradu SR, rovnako sa má znížiť počet pracovníkov o desať percent. Nemáme na to priestory ani kapacity.

Nepriniesol by však nový stavebný zákon aj nové peniaze pre pamiatky? Navrhuje sa výber 1,5 percenta z celkových stavebných nákladov na pamiatku.

Už teraz majú vlastníci pamiatok zvýšené náklady. Musia robiť výskumy, musia spĺňať podmienky pri pamiatkovej obnove. Toto bude pre nich len ďalšia rana. Namiesto toho, aby im štát sťažené podmienky nejako kompenzoval.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch Čítajte viac Holíč - Kopčany: Zabetónujeme zem formovanú Slovanmi, cisármi?

Kedy začnú zmeny platiť, ak sa zákon schváli?

Už o necelý rok! Preto očakávame veľký tlak problematických akcií. Keď systém ešte nebude dostatočne nastavený a nebude dosť ľudí na celú agendu. Investori sa práve vtedy budú snažiť získať stavebné povolenia. Pretože ak úrad nestihne rozhodnúť v termíne, tak sa to automaticky považuje za súhlas. Toto je ďalšie nebezpečenstvo pre pamiatky!

V Maďarsku sa zmenili pamiatkové inštitúcie na stavebné a znamenalo to prakticky koniec pamiatkovej starostlivosti.

Toto naznačil aj žilinský pamiatkový úrad. Že zákon sa upravuje aj preto, aby nič nebrzdilo veľké investičné plány. O čo opierate túto obavu?

Vychádzame práve z krátkosti času. Necelý rok nebude stačiť na zmeny. Pamiatkové úrady nebudú pripravené na nápor žiadostí ani odborne, ani personálne. Vezmite si len pamiatkové rezervácie. Ide o centrá najväčších miest, Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Žilina, kde je tlak na investičnú výstavbu veľmi veľký a už teraz sú tam rôzne dlhoročné komplikované kauzy.

Koľko je na Slovensku pamiatkarov?

Okolo 200, pričom väčšina z nich robí aj správne konania. V Česku je ich 2 000, pričom nerobia správne konania, tie sú osobitne pod krajmi. Už teraz je stav poddimenzovaný, je to na hranici únosnosti.

A ostatné krajiny?

Neviem povedať konkrétne počty v Rakúsku, ale tam je pamiatková ochrana na úplne inej úrovni ako na Slovensku. Maďarsko predstavuje zvláštny príklad. Tam sa už udialo niečo veľmi podobné, čo sa teraz chystá u nás, systém pamiatkovej ochrany bol zásadne narušený. V Maďarsku sa zmenili pamiatkové inštitúcie na stavebné a znamenalo to prakticky koniec pamiatkovej starostlivosti. Je to negatívny príklad pre všetky európske krajiny. Aj sme dostali signály od maďarských kolegov, že scenár, ktorý sa črtá na Slovensku, je veľmi podobný maďarskému.

Ako sa nedostatok pamiatkarov prejavuje v praxi?

Potrebovali by sme, aby bolo čo najviac pamiatkarov v teréne. Aby sledovali proces obnovy, aby venovali čas najmä pamiatkam. Namiesto toho priebežne narastá administratívna agenda. Cesta by mala byť úplne opačná, administratívu ubrať v prospech odborného rastu a vzdelávania.

Čítal som, že u slovenských pamiatkarov je časté vyhorenie. Je to tak?

Skôr by som povedal, že existuje veľká generačná medzera. Sú pamiatkari, ktorí zažili investičnú výstavbu koncom 80. rokov 20. storočia, priamo sa podieľali na obnove pamiatok. Mladá generácia nabehne rovno na administratívny režim a už jej nezostáva čas ani priestor ísť za pamiatkami. Je to trochu aj chyba Pamiatkového úradu, že nevenoval väčšiu pozornosť vzdelávaniu. Dôležitou otázkou je aj ochota robiť za nízky plat prácu, kde sa od vás vyžaduje, aby ste boli architektom, kunsthistorikom, mali dizertáciu.

Priemerná mzda je dnes asi 1 170 eur. Koľko zarábajú začínajúci pamiatkari?

Nástupný plat s vysokoškolským vzdelaním je 704 eur v hrubom. Nemáme dostatok mladých odborne vzdelaných zanietených pamiatkarov. Táto úprava tomu rozhodne neprospeje.

V januári zaslali pamiatkari otvorený list poslancom, už o pár dní ho musel Pamiatkový úrad stiahnuť zo svojho webu. Prečo?

To je otázka na vedenie Pamiatkového úradu.

Je pravda, že tento pokyn prišiel z ministerstva kultúry?

Opäť, musíte sa obrátiť na vedenie Pamiatkového úradu.

Pamiatky zhasli aj na Františkánskom námestí v... Foto: archív Pavla Ižvolta
Františkánske námestie, Bratislava Pamiatky zhasli aj na Františkánskom námestí v Bratislave.

Keď sa pozrieme na slovenské pamiatky v číslach, je to dosť tristné. Investičný dlh predstavuje podľa Najvyššieho kontrolného úradu 1,8 až 5,5 miliardy eur. Aj keby sme mali tieto peniaze hneď teraz k dispozícii, obnova by trvala 180 rokov. Čo sa s tým dá robiť?

V prvom rade by bolo dobré, keby naozaj stúpol objem dotácií prostredníctvom súčasného systému Obnovme si svoj dom. Teraz je tam k dispozícii v rámci všetkých podprogramov asi 15 miliónov eur. Je to málo. Len keby sa objem týchto prostriedkov zdvojnásobil, už z roka na rok by bol počet žiadostí nižší a investičný pamiatkový dlh by sa začal splácať. Dôležité je, aby ten nárast bol plynulý, aby dotácie stúpali z roka na rok. Dnes sú rovnaké ako predtým, čo v skutočnosti znamená, že ich je menej.

Prečo?

Stavebné náklady výrazne stúpli. Takže za rovnaké peniaze si dnes objednáte menší objem prác. Peniaze, ktoré by sa v novom stavebnom úrade zbytočne použili na úradníkov, by sa mohli oveľa účelnejšie využiť pre pamiatky. Existujú však aj rôzne iné investičné schémy, ktoré poznáme zo zahraničia. Som veľkým fanúšikom takýchto projektov. Bol som pri vzniku a realizácii projektu obnovy pamiatok a hradov za pomoci nezamestnaných, tu sa využili prostriedky z európskeho sociálneho fondu. Pracujem pre projekt Pro Monumenta, ktorý zas pomáha s veľmi nízkymi nákladmi preventívne udržiavať pamiatky v dobrom stave, a pritom šetrí ohromné prostriedky na ich opravu. Ale podobných riešení je vo svete veľmi veľa. Jediné, čo treba, je politické rozhodnutie. Stačí nájsť odvahu ísť do toho, aby sa mohli realizovať. Nie je nutné dotovať obnovu pamiatok len zo štátneho rozpočtu. Existujú aj iné schémy, ktoré sa v zahraničí používajú na to, aby sa zabezpečil dobrý stav pamiatok a ich vhodná funkčná náplň. Vyvolá to následný rast miestnej ekonomiky, služieb a turizmu.

pamiatky1 hlavna Čítajte viac Najmenšie pamiatky žiadajú najviac. Celého človeka

Ako môže preventívna údržba pomôcť? Dokáže efektívne zabrániť tomu, aby sa pamiatky strácali v takom tempe, ako je to doteraz?

Určite áno! Systém preventívnej údržby pamiatok vznikol v Holandsku začiatkom 70. rokov 20. storočia. V súčasnosti je tam takouto službou pokrytých viac ako 90 percent pamiatok. Ide o to, že na pamiatkach robia prehliadky inšpektori, odborne vyškolení pracovníci. Tí pamiatku preskúmajú, urobia diagnostiku porúch a navrhnú riešenie. Odstraňujú sa najmä také poruchy, ktoré sú pre danú pamiatku kritické, a zároveň si nemusia vyžadovať veľkú investíciu. Napríklad strechy – opraví sa diera v plechovej krytine, vymenia sa prasknuté škridly, prečistia sa žľaby. Keď sa odstránia kritické poruchy, pamiatke to predĺži život. A zároveň ide aj o edukáciu samotných vlastníkov pamiatky, inšpektori ich usmernia, ako správne technologicky pristupovať k pamiatke a jej hodnotám. A navyše, diagnostické správy sa dajú potom využiť aj ako podklad pre spracovanie projektovej dokumentácie.

Dočasná ochrana strechy Zvolenského zámku. Foto: archív Pavla Ižvolta
Zvolen.zámok Dočasná ochrana strechy Zvolenského zámku.

Ako to holandským pamiatkam pomohlo?

Ich stav sa práve vďaka tomuto programu v priebehu 40 rokov úžasne zlepšil. Slovensko je pritom jednou z krajín, ktorá tento program najlepšie prebrala. Vytvorili sme si dokonca vlastný model, ktorý bol financovaný z takzvaných nórskych fondov. Po úspešnej realizácii tohto projektu na Slovensku sa Nórsko rozhodlo urobiť vlastný projekt na základe slovenského vzoru. Takže Nóri teraz budujú preventívny systém údržby pamiatok podľa skúseností zo Slovenska! Náš systém dokonca prebrala Litva, Slovensko si vybrala za vzor.

Ako to u nás prebiehalo?

Prezreli sme okolo 500 historických stavieb, spolupracovali sme napríklad so Železnicami Slovenskej republiky, VÚC, mestami, cirkvami. Realizovali sme praktické zásahy dokonca aj v skanzenoch. V niektorých prípadoch bol stav pamiatok naozaj kritický. Niekde stačilo použiť fóliu, dočasne sa vyriešila strecha aspoň na dva roky, kým sa vlastníkovi podarilo získať financie na jej obnovu. Takto sa podarilo zachrániť viacero pamiatok. Organizovali sme popularizačné dni, počas ktorých sme šírili osvetu o údržbe. Naše tímy pokrývali celé územie Slovenska. Organizovali sme Dni čistenia odkvapov vo viacerých historických mestách. Všetky pracovné skupiny sa zišli v jednom meste, aby vyčistili odkvapy v nejakej pamiatkovej rezervácii. Za jeden deň sme dokázali vyčistiť okolo 30 striech.

Na záchranu pamiatky niekedy stačí vyčistiť odkvap?

Presne tak. Ak odkvapy nie sú vyčistené, dochádza k ich premŕzaniu, vznikajú netesnosti v plechu. Voda začne prenikať do fasády, do krovu. To vytvorí cestu pre drevokazný hmyz, drevokazné huby. O pár rokov sú z toho vážne poruchy a potom sme už nútení ísť do veľkých investícií. Trpí tým samotná podstata pamiatky.

Zabúda sa na to?

Asi 90 percent odkvapov je dnes znečistených. Upchá ich zeleň, lístie, trus holubov, úlomky škridiel. Ale to všetko je aj výsledok súčasného životného štýlu. Kedysi ľudia trávili viac času vonku, viac kontrolovali vlastný majetok. Možno je to aj jeden z dôsledkov socializmu, keď sme majetok vnímali ako spoločný, kontinuita starostlivosti o súkromný majetok sa prerušila, ale to sa týka všetkých nehnuteľností. Na pamiatkach sú však škody najväčšie.

Pôsobíte aj v neziskovej organizácii Obnovme Gemer. Tento rok chcete otvoriť dve nové Centrá obnovy Gemera, v Bátke a Plešivci. Zapájate ľudí z marginalizovaných komunít. Ako sa to dá skĺbiť, ochrana pamiatok, pomoc v regióne s nízkou nezamestnanosťou?

To je jeden z cieľov projektu. Jednak vytvárať pracovné návyky v marginalizovaných skupinách, aj nejaké pracovné zručnosti, a zároveň pomáhať historickým stavbám. Hoci v tomto projekte neriešime priamo pamiatky, ale sústredíme sa na pamätihodnosti a stavby, ktoré nie sú pamiatkovo chránené. Pracujeme s ľuďmi, ktorí nie sú odborníci. Ide aj o to, aby sme v očiach majority dokázali, že marginalizovaná skupina dokáže prispievať k zlepšeniu prostredia. Vie pekne upraviť verejný priestor v obci, očistiť pramene, verejné zdroje pitnej vody. Upravujeme okolie sôch, pomáhame pri výsadbe parčíkov. Ale objavila sa aj nová myšlienka v súvislosti s pamiatkami. Chceli by sme zriadiť sociálne dielne, ktoré by vyrábali šindle alebo vápno, čo by sa dalo využiť pri údržbe a obnove pamiatok. Tradičné stavebné materiály, trebárs aj foršne na dlážku. Ide o pilotný projekt, uvidíme, ako sa nám bude pri realizáciách dariť. Ale napríklad aj spomínaný projekt obnovy hradov a pamiatok s nezamestnanými preukázal veľkú životaschopnosť, viaceré krajiny ho registrovali ako jedinečný projekt a inšpirovali sa ním. Prednášal som o projekte v rôznych krajinách a mal naozaj veľký ohlas.

Takže nakoniec slovenská pamiatková obnova môže v niečom slúžiť aj ako inšpirácia v zahraničí?

Áno. A zahraničie aj vníma, čo sa teraz chystá v slovenskom stavebnom zákone. Podporili nás napríklad pamiatkari z Maďarska a z Čiech. Na Slovensku nás podporili viacerí architekti, etnografovia, archeológovia, pamiatkoví výskumníci, archivári, dekan Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a predseda Pamiatkovej rady na ministerstve kultúry Pavel Gregor a mnohí ďalší odborníci. Za nevhodný tento návrh označil vo svojej výzve aj slovenský Národný komitét ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla ICOMOS je hlavný poradný orgán UNESCO, odborníci z ICOMOS-u pred časom vyjadrili znepokojenie aj nad zámerom postaviť Multimodálne logistické centrum v Holíči v susedstve so vzácnymi veľkomoravskými a barokovými pamiatkami, pozn. red.).

Pavol Ižvolt, pamiatkar

Pavol Ižvolt. Foto: archív Pavla Ižvolta
Pavol Ižvolt Pavol Ižvolt.
  • Pracuje na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky na odbore preventívnej údržby pamiatok.
  • Je odborným konzultantom projektu Pro Monumenta, ktorý inšpiroval pri pamiatkovej ochrane Nórsko, Litva ho dokonca prebrala ako vzor.
  • Pôsobí aj v neziskovej organizácii Obnovme Gemer.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #banská štiavnica #kultúrna pamiatka #Zvolenský zámok #Františkánske námestie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy