Zelenského exhovorkyňa: Rusko musí prosiť o odpustenie a zaplatiť za zločiny

Ako sa to stalo, že ste sa v roku 2019 stali hovorkyňou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského?

Keď sa dostal k moci, bol superpopulárny. Bol ako rocková hviezda – a naozaj nežartujem. Zelenskyj ako prvý prezident Ukrajiny oznámil, že vrcholové politické miesta obsadí otvoreným konkurzom. Na sociálnej sieti Facebook uviedol, že takto vyberie aj svojho hovorcu. Vravela som si, že sa prihlásia tisíce ľudí, a akú už len môžem mať šancu. Všetci moji kolegovia ma však presviedčali, aby som to skúsila.

Preto som do toho išla, hoci som vôbec nedúfala, že budem úspešná. Prezident vybral personálnu agentúru, z ktorej mi zavolali. Po niekoľkých výberových kolách ma v sobotu koncom mája 2019 pozvali na pohovor so Zelenským. Ani som to nepovedala rodičom, a keď som išla do prezidentského úradu, rozmýšľala som nad tým, že už toto je veľká vec pre budúce pamäti, aj keď prácu nedostanem. Kandidátov bolo päť.

Zelenskyj a ľudia z jeho tímu mali so mnou pohovor, ako keby to boli mediálni žraloci a ja už som bola hovorkyňou. Prezident mi položil otázku, ktorá bola asi najdôležitejšia.

odkaz

Rok vojny na Ukrajine

Čo sa opýtal?

Zaujímal sa o moju motiváciu. Povedala som mu niečo v tom zmysle, že vyšiel z chudobných pomerov z regiónu mimo Kyjeva, ale demokraticky ho zvolili za prezidenta. A že ja som novinárka z iného regiónu a moja rodina tiež nebola bohatá, ale transparentným spôsobom sa môžem stať jeho hovorkyňou. Je to ukrajinský sen, v ktorom každý môže dokázať to, po čom túži. Myslím si, že Zelenskyj vtedy pochopil, že sú pre nás dôležité rovnaké hodnoty a vízia pre krajinu. Takže ma prijal a pracovala som s ním 25 mesiacov. Neskôr som sa dozvedela, že na moje miesto sa hlásilo okolo 4 000 ľudí. Bola to najväčšia súťaž v mojom živote

Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky

Rusko Ukrajinský konflikt, vojna Zelenkyj, Olena Zelenska Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s manželkou Olenou Zelenskou (na snímke z roku 2019).

Aký je prezident Zelenskyj šéf? Bolo niečo, čo ste navrhli, aby robil najmä v oblasti komunikácie inak, a on sa tou radou riadil?

Píšem o tom detailne v knihe Boj našich životov. Na začiatku bola moja práca plná výziev. Poviem to takto: Volodymyr Zelenskyj z leta 2019 a Volodymyr Zelenskyj z leta 2020 sú dvaja rozdielni ľudia. V prvom rade som pochopila, že ho veľmi podceňovali pre jeho imidž komedianta. V súkromí je veľmi serióznym človekom. Ak používa humor, tak na to, aby v diplomacii obrúsil hrany, zatlačil na nejaké rozhodnutia, a aby podčiarkol veci, ktoré sú pre neho politicky dôležité. Zelenskyj v žiadnom prípade nie je len nejakým zabávačom. Je to perfekcionista. Vzťahuje to na seba, ale aj na svoj tím.

Moja práca s ním bola vzrušujúca, no aj vyčerpávajúca. Denne sme spali tak tri či štyri hodiny, hoci po roku to už bolo lepšie. Keď ste sa ma pýtali na komunikáciu, formoval ju sám Zelenskyj. Na začiatku boli v jeho tíme viacerí mocní a bohatí ľudia, ktorí si mysleli, že majú špeciálne postavenie a že môžu hlavu štátu ovplyvňovať. Ja som bola len nejakým nie veľmi dôležitým dievčaťom.

Zmenilo sa to?

Všetci Zelenskému radili, aby sa vyhýbal médiám, že sa môže spoliehať len na sociálne siete. Takto vraj priamo osloví obyvateľov Ukrajiny a nepotrebuje na to sprostredkovateľov. Ľudia v jeho tíme, ktorých som spomenula, boli vplyvní aj preto, lebo s prezidentom zvládli úspešnú volebnú kampaň. Bola som v úrade nováčikom, ale chápala som, že ich predstavy sú azda až zo sovietskej doby. Po niekoľkých mesiacoch som sa dostala do veľmi zložitej pozície, keď sme mali stovky mediálnych žiadostí, na ktoré sme neodpovedali.

VIDEO: Ako sa pečie medovník Ruská vojnová loď, choď do …!

Postupne sa mi podarilo vysvetliť, že by sme sa s novinármi mali rozprávať a že to prezidentskému úradu viac pomôže, ako by ho to malo poškodiť. Kľúčový rozhovor bol pre štyri zahraničné médiá. Z USA, Francúzska, Nemecka a Poľska. Zorganizovali sme ho pred stretnutím s Vladimirom Putinom. V Európe aj v Amerike sme naň mali veľmi dobrú odozvu. Zelenskyj pochopil, že je dôležité rozprávať s médiami, a bolo to ľahšie, keď odišiel prvý šéf jeho kabinetu. Povedzme, že rezignoval, ale v skutočnosti musel skončiť. Potom sme zmenili aj komunikačnú politiku.

Vaša kniha má názov Boj našich životov, ale nie je iba o vojne. No váš snúbenec narukoval, vy pochádzate z Chersonskej oblasti, ktorú okupovali Rusi. Ako zvládate takúto situáciu?

Áno, kniha nie je len o vojne. Keď píšem o boji, je to o boji za demokraciu. V knihe opisujem mnohé osobné a politické skúsenosti a dianie v krajine. O tom, ako bojovať s korupciou, o snahe zmeniť veci, ako byť novinárom, ako bojovať za to byť ženou. O veciach, ktorým čelia mnohé ženy na Slovensku, v Európe aj v USA. Čo sa týka vojny, môj snúbenec je teraz späť. Už je to môj manžel. Obdobie, keď bol na bojisku, bolo pre mňa psychologicky veľmi náročné. Stále som si kontrolovala telefón.

Čítajte viac Žena s deťmi prežila štyri mesiace v kryte. Prestali rozprávať

Malo to niekoľko fáz. Najprv pošlete správu a vidíte, že nebola doručená. Rozmýšľate nad tým, prečo, a každú minútu, ktorá je večnosťou, sa pozeráte na telefón. Uvažujete, že možno len nefunguje spojenie. Potom vidíte, že správa doručená bola, ale nie je prečítaná. Zrazu je už aj prečítaná, ale neprichádza žiadna odpoveď. Prečo? Čítal správu on alebo niekto iný? Je to hrozný zážitok. A raz si jeho veliteľ so mnou zažartoval. Nepovedala som to nikomu, ale bola som na neho veľmi nahnevaná.

Čo sa stalo?

Veliteľ povedal môjmu snúbencovi Pavlovi, že rozmýšľal, že mi oznámi, že sa nevrátil z boja. Bolo to v situácii, keď ich ostreľovali a uviazli na pozícii. Je drsný vojenský vtip. Ale aj tak. A viete, aj keď ten stres prekonávate, nemôžete sa ani sťažovať. Veď milióny ukrajinských žien zažívajú to, čo ja. Vo vojne môžu byť státisíce mužov. Nemohla som Pavlovi povedať, aby nešiel. Bola som zúfalá, no aj hrdá, ale chcela som, aby bol som mnou. Povedal, že je to jeho rozhodnutie a že ja ho musím pochopiť. Vidím mužov, ktorí idú na bojisko a hovoria, že to musia urobiť, hoci šanca, že zomrú, je veľká. Musia sa však postaviť proti ruskej invázii.

Po roku som na jednej strane optimistickejšie naladená, ale stres je chronický a úroveň mojej osobnej bezmocnosti je rovnaká. Je veľmi zložité to vysvetliť. No, ako vravím, som aj veľmi optimistická. Dôvodom je, že pred rokom mnohé krajiny neverili, že Rusko zaútočí. Keď sa to stalo, zase si nemysleli, že Ukrajina bude schopná sa brániť. Podceňovali nás. V marci nám niektoré štáty dávali pár dní. A už je to rok. V Kyjeve je rovnaký počet ľudí ako pred vojnou a vláda funguje. Je to zložité. Ale žijeme, vieme, že máme budúcnosť a nikdy sa Rusku nevzdáme. Jediné, čo by mohlo podkopať naše úsilie, by bolo, keby sa voči Moskve oslabila jednota civilizovaného sve­ta.

Keď ste spomenuli, ako Ukrajinu mnohé krajiny na začiatku invázie podcenili, prezident Zelenskyj vtedy povedal, že nepotrebuje odvoz, ale muníciu. Prekvapil vás jeho postoj?

Nie. Skôr ma prekvapilo, že vôbec dostal takú ponuku. Pracovala som s ním dva roky. Nikdy som nevidela, že by utekal pred výzvami a že by sa vyhýbal riziku. Každý mesiac sme navštívili Donbas. Zelenskyj vždy išiel až na líniu medzi okupovaným územím a tým, ktoré kontrolovala ukrajinská vláda. Neraz sme tam boli počas ostreľovania, ale on neutiekol. Raz sme boli asi 80 metrov od Rusov či ruských žoldnierov.

Čítajte viac Rok vojny: Ukrajinskí vojaci umne využili chyby ruskej armády

Pozdravil sa s vojakmi, rozdal im vyznamenania, urobili si s ním selfie. Vracali sme sa do obrnených vozidiel, keď sa začala paľba. Zelenskyj sa hádal so svojou ochrankou, ktorá ho žiadala, aby nasadol.

On však povedal, že nie, že čo by to bol za lídra, keby opustil vojakov, keď sú pod paľbou. Trval na tom, že sa vráti. Keď vidíte také niečo, neprišlo by vám na um, že prezident z krajiny odíde. Zelenskyj takto vytvára identitu Ukrajincov. Od roku 2014 sme boli obeťami. To je pozícia, v ktorej cítite prehru. Ale my nie sme obete. Pre Rusko sme terčom, no sme bojovníci. Viac ako 30 rokov bojujeme za demokraciu, kým sa Moskva snažila dostať do každej sféry našich životov. Ale viac ráz sme vyšli na Majdan. Aké sme my obete? Zelenskyj všetkým ľuďom hovorí, že sme bojovníci, sme jednotní a Rusku sa postavíme na odpor, hoci je to pre nás existenčná hrozba.

Pred rokom naozaj nebolo jasné, čo sa bude diať.

Musíte pochopiť, že na začiatku vojny sme netušili, aká bude naša budúcnosť. Nevedeli sme ani to, čo bude zajtra. Rozmýšľali sme nad tým, či sa vôbec dožijeme ďalšieho dňa. Tak vyzerala naša realita. Zelenskyj v najkľúčovejšom čase prispel k formovaniu našej identity, aby Ukrajina zostala nezávislým štátom.

So Zelenským ste mali príležitosť stretnúť sa s Putinom. Zdá sa, že títo dvaja muži nemôžu byť rozdielnejší. Zelenskyj chodí na bojisko a Putin sedí v bunkri.

Áno! (smiech).

Je niečo, čo by ste chceli Putinovi odkázať?

Nemám chuť rozprávať sa o Putinovi či Rusku. Chcela by som len, aby v mojom živote neexistovali. Nie som ani v pozícii, aby som s Putinom mohla hovoriť. Ale je zásadné, aby niečo pochopil. Jediným spôsobom, ako by mohol pomôcť Rusku prežiť tlak a sankcie, je stiahnuť sa z Ukrajiny. A potom žiadať o odpustenie a zaplatiť za všetky zločiny, ktoré u nás spáchal. Ak mal Putin nejaký koncept ruského sveta, čo volajú russkij mir, tak ho úplne zničil. Každým krokom si iba zhoršuje situáciu.

Putin si myslí, že nás vystraší a že Ukrajinci sa v istom momente vzdajú. Ale všetko, čo robí, nás iba viac nahnevá. Netýka sa to len vojakov v zákopoch. Putin stále viac hnevá každého, aj mamy s deťmi. Sme stále zlostnejší a zlostnejší. Znamená to, že každý Ukrajinec bude bojovať až do konca, až kým na našom území nezostane ani jeden Rus. Takže, ako som povedala, Moskva stále môže urobiť tri veci. Stiahnuť vojakov, prosiť o odpustenie a zaplatiť za zločiny. Možno potom bude mať Rusko šancu prežiť. <PE>

Čítajte viac Rok od vypuknutia vojny proti Ukrajine - čo všetko sa stalo za posledných 365 dní