Asi každý pozná medzinárodné testovanie žiakov PISA, menej známy je však medzinárodný prieskum Global Teacher Status Index (GTSI) o postavení učiteľa v spoločnosti. Ktorá krajina vychádza v oboch ukazovateľ najlepšie?
V PISA testovaní a rovnako aj v prieskume o statuse učiteľa v spoločnosti vychádza na prvej priečke Čína, v tesnom závese sú Taiwan, Malajzia. Prím hrajú väčšinou ázijské krajiny.
Prečo je to tak?
Je to veľmi komplexná otázka. Do veľkej miery ide o nastavenie spoločnosti, nastavenie kultúry. Ázijské krajiny kladú silný dôraz na vzdelávanie, na malé deti sa vyvíja silný tlak už od malého veku, aby dosahovali výkony. V školách sa toho od nich vyžaduje veľa. Nie je to pritom vnímané ako formalita, ktorú musia absolvovať. Na vzdelávanie sa naozaj kladie obrovský dôraz, a preto aj výsledky v medzinárodných testovaniach sú veľmi dobré a zároveň učiteľ zastáva dôležitú úlohu v spoločnosti. On je vnímaný ako ten, kto sprevádza deti v dôležitom procese vzdelávania.
Učitelia sú veľmi dojatí, poctení, potešení, že ich niekto nominuje na ocenenie. Ale hovoria – nechcem, aby o mne všetci vedeli.
Je to všade tak previazané? Platí, že ak majú učitelia v danej krajine rešpekt, darí sa tam lepšie aj žiakom v PISA testoch?
Ak sa pozrieme na oba grafy, naozaj vidno určitú pozitívnu koreláciu. Ale sú aj výnimky, napríklad Turecko či Indonézia. Učitelia majú v týchto spoločnostiach veľmi vysoký status, no napriek tomu v PISA testovaní dosahujú skôr nižšie výsledky. Nemôžeme povedať, že ide o priamu úmeru vo všetkých prípadoch. Je napríklad veľmi zaujímavé, že mnohé európske alebo západné krajiny, ktoré veľa hovoria o vzdelávaní, sa ocitli v prieskume GTSI až v druhej desiatke.
Foto: Archív Zuzany Labašovej
S čím to súvisí?
Možno aj s tým, že rola učiteľa má v rôznych krajinách rôzny charakter. Jednou z dôležitých vecí, ktoré skúma prieskum GTSI, je to, k akému povolaniu prirovnávajú ľudia učiteľskú profesiu. V Číne alebo v Rusku, kde učitelia dosahujú vysoký status, vidia ľudia najbližšiu podobnosť učiteľa s lekárom. Lenže až v 50 percentách krajín, ktoré sa skúmali, sa podobnosť učiteľskej roly pripodobňuje k sociálnemu pracovníkovi. Aj toto nám môže vypovedať o rozdielnosti vo vnímaní pozície učiteľa. Na Slovensku má napríklad lekár naozaj vysoký status. Je tou autoritou, je tým, kto rozhoduje o našom zdraví, kým sociálny pracovník má status nižší. Súvisí to aj s odlišnosťou vnímania. Je učiteľ vnímaný ako silná autorita? Má v rukách vyššiu úroveň moci? Alebo je vnímaný skôr ako pomocný personál, ktorý je skôr sprevádzajúci a tej moci a autority až tak veľa nemá?
Čítajte viac Ctia si učitelia morálku? A váži si učiteľov Slovensko?
Navštívili ste viaceré ročníky Global Teacher Prize, stretli ste učiteľov z rôznych kútov sveta, mali ste možnosť porovnávať. Ako sa to v iných krajinách prejavuje, že učitelia majú rešpekt a silný status?
Bola som na jednej panelovej diskusii s profesormi zo City University of New York, ktorí sa venovali rozvoju pedagógov a pracovali na líderskom programe. Podobne aj my v Komenského inštitúte sa usilujeme o vzdelávanie pedagogických lídrov Slovenska. A práve tu som si uvedomila obrovský rozdiel. Keď som profesorom hovorila, že u nás učitelia robia skvelú prácu, ale nechcú o tom hovoriť. Nechcú stáť pred kamerou, nechcú sa zviditeľňovať, majú pocit, že nič výnimočné nerobia. Profesori na mňa vypúlili oči – to vážne?! Povedali – u nás každý chce byť líder, dokonca aj tí, čo na to nemajú, sa stavajú do pozície, že chcú byť lídrami. Ale na Slovensku… Vidíme to aj počas nominácií na ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska. Učitelia sú veľmi dojatí, poctení, potešení, že ich niekto nominuje na ocenenie. Ale hovoria – nechcem, aby o mne všetci vedeli. Chcem si robiť svoju prácu ticho v triede, robiť ju s láskou, od srdca, ale nechcem vytrubovať do sveta, čo robím.
Na Slovensku má pre ľudí veľmi veľkú hodnotu to, kto má akú moc. Podľa týchto zistení máme tendenciu rešpektovať tých, ktorí majú mocenskú nadvládu, ktorí majú veľkú silu opanovať naše životy.
Ale je to naozaj príznačné pre celý učiteľský stav na Slovensku?
Ide o fenomén, ktorý u slovenských učiteliek a učiteľov sledujem už dlhšie. Môžu robiť tie najúžasnejšie veci, ale boja sa vytŕčať z radu. Boja sa pochváliť sa. Je im neprirodzené vyplniť prihlášku do ocenenia učiteľská osobnosť Slovenska. Pretože to vnímajú tak, že sa chvália a je hlúpe sa chváliť. Pochváliť by ich mal niekto iný. Z môjho pohľadu chýba zdravé sebavedomie. Ako keby bolo nebezpečné alebo nevhodné vytŕčať z radu. Radšej budem tým sivým priemerom, aj keď budem robiť skvelé veci.
Foto: Archív Zuzany Labašovej
A ako je to s učiteľmi vo svete?
Keď som sa stretla s finalistami Global Teacher Prize, videla som, ako rozprávajú o svojej práci s radosťou, pred médiami. Nehanbia sa za to. Sú, naopak, hrdí. Nuž a to do veľkej miery súvisí so statusom, o ktorom sa zhovárame. Žiaľ, je to tak – povedať na Slovensku – som učiteľ, znamená očakávať reakciu – chudák. Ako sa ti to stalo, že si skončil iba ako učiteľ? Nie je to také, že ťa niekto poklepe po pleci – robíš perfektné veci, ďakujeme ti za tvoju prácu, je veľmi dôležitá.
Ako sa robil prieskum GTSI?
Najprv treba zdôrazniť, že prieskum GTSI sa robil v rokoch 2013 a 2018, na Slovensku až teraz v roku 2023. Môže byť, že medzitým nastal posun aj v iných krajinách. Ide o dynamické javy, tieto veci sa menia. Mali sme covid a ďalšie náročné spoločenské deje. Na Slovensku sme mali 770 respondentov vo veku 18 až 64 rokov. Meralo sa, ako ľudia vnímajú dôležitosť učiteľského povolania v porovnaní s inými povolaniami, k akej inej profesii ho prirovnávajú a nakoľko majú pocit, že študenti a žiaci rešpektujú učiteľov. Z týchto faktorov sa vypočítal index. A výsledok? Z 36 testovaných krajín sme boli na 28. mieste.
Ako dopadlo v prieskume GTSI Slovensko v porovnaní s európskymi krajinami?
Nie sme izolovaní od ostatných krajín Európy. Napríklad Španielsko, Taliansko, ale aj Česko i Maďarsko boli na blízkych priečkach. Nie je to o tom, že práve Slovensko sa prepadlo niekam hlboko za ostatné krajiny. S nízkym statusom učiteľa sa pasujú aj iné európske krajiny.
Foto: Archív Zuzany Labašovej
Ako to u nás koreluje s výsledkami PISA?
V oboch prieskumoch sa nachádzame skôr v spodných priečkach. Slovenské výsledky v PISA testoch niekoľko rokov klesali. Teraz idú trochu hore, ale stále ide o dosť nízke priečky v porovnaní s inými vyspelými krajinami, sme zhruba v spodnej tretine krajín. Pre porovnanie, Čína dosiahla v PISA testovaní 578 bodov, Slovensko 469.
Ako je to s rešpektom?
Rešpekt nie je vysoko len v ázijských krajinách, kde je to dané kultúrou. Veľmi vyskočil aj v afrických krajinách, ako je Uganda alebo Ghana. Na Slovensku je v nižších číslach. Ale napríklad v krajinách ako Francúzsko, Portugalsko alebo Grécko či Veľká Británia je úroveň rešpektu detí voči učiteľom ešte nižšia. A podobne aj v Maďarsku, Česku, Taliansku to ľudia vnímajú tak, že učitelia majú nízky rešpekt. Takže v tomto smere sa nevymykáme z európskeho priemeru. Aj u nás ľudia, tak ako v 50 percentách krajín, pripodobňujú povolanie učitelia k profesii sociálneho pracovníka.
Čítajte viac Aké jednoduché je byť svetový. Aj to učia dobrí učitelia
Skúsme sa pozrieť bližšie na statusy jednotlivých povolaní. Ako to na Slovensku dopadlo?
Lekár bol na prvom mieste, mal najviac – 14 bodov. Následne sme učiteľskú profesiu hierarchicky rozdelili na tri ďalšie podkategórie. Riaditeľ, učiteľ strednej školy a učiteľ základnej školy. Riaditeľ mal 10 bodov, ale potom to razantne klesá. Stredoškolský učiteľ získal len päť bodov, učiteľ na základnej škole štyri. Sociálny pracovník získal priemernú hodnotu dva body. Na úrovni učiteľa základnej školy je na Slovensku napríklad účtovník.
Učiteľ je vzorom, či už negatívnym alebo pozitívnym. Odovzdáva deťom aj svoju osobnosť.
Čo možno z takýchto výsledkov vyčítať?
Vidno, že vnímanie moci je v našej spoločnosti späté s hierarchiou. Preto má riaditeľ podstatne vyšší status ako učiteľ, ktorý dennodenne prichádza do kontaktu s našimi deťmi, formuje ich hodnotovo a sprevádza vedomostným procesom.
Vyskočilo v prieskume niečo ako prekvapivé?
Prekvapil ma paradox. Oslovili sme respondentov, aby vybrali kľúčové slová, ktoré sa im spájajú s učiteľskou profesiou. A práve v tomto vnímaní je vidieť rozpor. Na jednej strane ľudia identifikujú učiteľské povolanie ako náročné, inšpiratívne, sofistikované, dôveryhodné. Sú to všetko veľmi vzletné, pozitívne hodnotenia. Ale na druhej strane veľmi výrazne vystupovali do popredia aj výrazy ako nízky status, priemerne úspešné povolanie, zle platené povolanie. Čiže ľudia sú si vedomí dôležitosti učiteľského povolania, ale zároveň to vnímajú tak, že v spoločenskom rebríčku to povolanie nemá moc alebo vysoké hodnotenie. A to je paradoxné. Nejde to k sebe. Ak vnímame učiteľské povolanie ako sofistikované, inšpiratívne, tak logicky by sme mali vnímať, že ide o povolanie, ktoré je úspešné a malo by byť dobre platené a malo by mať silné postavenie v spoločnosti. Ale tento paradox je tu dlhodobo a ľudia ho vnímajú.
Čítajte viac Učiteľka Slovenska učila o Berlínskom múre naživo
Bolo to tak aj v minulosti? Totiž, starší vedci, akademici v rozhovoroch neraz zdôrazňujú, aké boli pred desaťročiami kvalitné školy a podobne. Je to iba ich spomienkový optimizmus alebo to naozaj bolo kedysi výrazne lepšie?
Nad týmto som dlho premýšľala aj ja. Keď si spomeniem na moje časy, nemyslím si, žeby výučba za socializmu bola nejaká lepšia alebo kvalitnejšia. Najmä ak si spomeniem na praktiky typu – ruky za chrbát, prepisovať poznámky… Ale vtedy bola taká doba. Ale myslím si, že je za tým niečo iné. Ak sa pozrieme na výsledky prieskumu GTSI, ukazuje sa, že učitelia majú vysoký status najmä v krajinách, kde vládne určitý autoritatívny politický systém. V Číne aj v Rusku môže byť učiteľ spojencom štátu, môže posúvať ideológiu podobne, ako sa to dialo u nás za socializmu. Učiteľ bol v minulosti aj u nás mnohokrát autoritou možno aj preto, lebo aj v školách bol autokratický spôsob fungovania. Učiteľa bolo treba poslúchať, bolo treba robiť, čo povie. V demokratických zriadeniach sa kladie väčší dôraz na hľadanie vnútornej motivácie u žiakov, učiteľ by nemal byť ten, kto dáva príkazy a diktuje. Mal by dávať deťom slobodu a povzbudenie v tom, aby našli to, čo ich baví, aby naplnili svoj potenciál a aby samy objavili svet. Podľa môjho názoru to všetko súvisí aj s tým, že naša spoločnosť stále prisudzuje rešpekt najmä ľuďom, ktorí nám hovoria, čo máme robiť, ktorí nám diktujú a majú moc nás nútiť robiť veci. Moderné vzdelávanie smeruje preč od tohto spôsobu. Toto je moja dedukcia, ale nedám za ňu ruku do ohňa. A môžem sa napokon aj mýliť. Možno je to o niečom inom, čo by si zaslúžilo hlbšie skúmanie. Ale to už prekračujeme oblasť vzdelávania a dostávame sa do roviny sociologických a kultúrnych rozdielov jednotlivých krajín.
Foto: Zuzana Gránska
No predsa, ako sa na vnímanie moci a statusu na Slovensku pozerajú sociológovia?
Holandský sociálny psychológ Geert Hofstede meral rôzne hodnoty v rôznych krajinách. Na Slovensku mu vnímanie moci výrazne vyskočilo, bolo to v maximálnych hodnotách. Na Slovensku má pre ľudí veľmi veľkú hodnotu to, kto má akú moc. Podľa týchto zistení máme tendenciu rešpektovať tých, ktorí majú mocenskú nadvládu, ktorí majú veľkú silu opanovať naše životy. A môže to súvisieť aj s postojom voči učiteľom. Tí nemajú moc a tým pádom nie sú rešpektovaní. Pretože rešpektované sú povolania, ktoré majú moc. Ďalšia vec, na ktorú poukázala sociologická štúdia Hofstedea, súvisela s tým, akú veľkú dôležitosť pripisujeme na Slovensku statusovým symbolom. A učiteľ so svojím platom nie je niekým, kto by bol statusovo vyššie nad ostatnými. Práve naopak, je statusovo nižšie. Má menej peňazí, nižší plat. A tak je pravdepodobné, že ľudia nevnímajú učiteľov prostredníctvom toho, že vzdelávajú ich deti, ale vnímajú ich len prostredníctvom statusových symbolov. A tie sú nízke.
Čítajte viac Dejepisár z Chebu učí autenticky. Necháva rozprávať tvorcov dejín
Dokáže to zmeniť oceňovanie výnimočných učiteľov?
Asi nedokáže. Ide o obrovský začarovaný kruh. Ocenenie je len malou kvapkou v mori. Ak nevidíme veľkú hodnotu v učiteľskej profesii, nutne sa na pedagogické školy nehlásia tí najlepší študenti. Pokiaľ viem, tak žiadna pedagogická škola nemá prijímacie konanie – takže na pedagogickú školu sa dostane každý. A o týchto školách sa aj zvykne hovoriť, že ich skončí každý. Muselo by sa stať niečo veľmi nepredvídateľné, aby ste tú školu nedokončili. Ak naša spoločnosť nemá od učiteľov veľké očakávania, je to zlé. A mladí ľudia to všetko vnímajú, že toto povolanie nie je žiadne terno, radšej si vyberiem iné. Nie je to len o finančnej hodnote, ale aj o ľudskej hodnote v spoločnosti. Keď pracujeme so začínajúcimi učiteľmi, často prezradia, že keď sa zdôverili svojim spolužiakom, absolventom pedagogických škôl, že zostali učiť, povedia im – je mi ťa ľúto. Takže čo sa deje? Za učiteľov sa nám hlásia častokrát buď tí najodhodlanejší, alebo takí, čo sa nemajú kde uplatniť. Následne aj kvalita vzdelávania klesá. Okrem tých, ktorí idú do učiteľského povolania napriek všetkému, priberáme takých, ktorí nemajú motiváciu a nevnímajú svoju prácu ako poslanie. Ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska je snahou preťať ten začarovaný kruh.
No ale ako?
Ukazovať, že na Slovensku máme skvelých učiteľov, skvelé učiteľky, ktoré pracujú s nadšením, neustále na sebe pracujú a robia to nie pre svoj kariérny rast, ale pre naše deti. Chceme ukázať verejnosti, že naozaj veľmi záleží na tom, akého učiteľa majú naše deti. A že by sme sa nemali uspokojiť s hocikým. Nie je to jedno, kto učí naše deti. Ide o kľúčového dospelého človeka, ktorý formuje naše deti, či už v negatívnom alebo pozitívnom smere. Veríme, že ocenenie prináša svoje plody. Už sa za ten čas etablovalo v spoločnosti a ja sa teším, že dostávame každý rok krásne nominácie výnimočných učiteliek a učiteľov. Píšu nám naozaj veľmi pekné citáty, či už sú to rodičia alebo kolegovia alebo aj deti, študenti. Snažíme sa týchto učiteľov verejne oceniť, aby si ich hodnotu uvedomovala aj verejnosť.
Foto: Archív Zuzany Labašovej
Prečo ste v tomto ročníku zmenili názov z Učiteľa Slovenska na Učiteľskú osobnosť Slovenska?
Jednak sme dostávali silnú spätnú väzbu, že je nefér nazývať to Učiteľ Slovenska, keďže väčšina ľudí pôsobiacich v tomto povolaní sú práve ženy. Takže bola snaha to zjednotiť a zahrnúť do toho všetky ženy učiteľky, ktoré robia skvelú prácu. Druhým dôvodom bolo zdôraznenie – osobnosti. Sme presvedčení, že dobrý učiteľ je nielen taký, ktorý vie odovzdať vedomosti, ale je aj osobnosťou. Nemôžeme si nahovárať, že učiteľ fyziky, chémie, dejepisu alebo slovenčiny iba odovzdáva informácie. Učiteľ je vzorom, či už negatívnym alebo pozitívnym. Odovzdáva deťom aj svoju osobnosť. To, ako rozpráva, ako komunikuje, ako rieši problémy, ako vníma svet okolo seba, ako sa vyjadruje o veciach, to všetko mladí ľudia vidia a veľmi citlivo vnímajú. Hľadáme osobnosti, ktoré neodovzdávajú deťom len zručnosti, ale aj pohľad na svet a postoje, ktoré im v budúcnosti pomôžu byť súčasťou spoločnosti, ktorá sa dokáže prispôsobiť zmenám, ktoré nás čakajú.
Čo zisk tohto ocenenia prináša učiteľom a ich škole?
Zámerne to voláme ocenenie a nie súťaž, pretože si myslíme, že skvelých učiteľov je veľa. Nesnažíme sa nájsť toho najlepšieho, ale snažíme sa nájsť učiteľa, ktorý bude reprezentovať všetkých výnimočných učiteľov a učiteľky Slovenska pre daný rok. A to, čo im ponúkame, je sieťovanie s ďalšími ľuďmi podobnej krvnej skupiny. Komunita je veľmi dôležitá, lebo často sa inovatívni ľudia cítia izolovaní, osamelí. Chceme im dať pocit, že nie sú sami a že je tu viac podobne zmýšľajúcich ľudí. Pred týždňom boli všetci finalisti posledného ročníka pozvaní Zastúpením Európskej komisie, ktorá zastrešuje toto ocenenie, do Bruselu. Strávili tu tri dni, spoznali štruktúry Európskej komisie, navštívili zaujímavé miesta, nadväzovali kontakty. Ocenenie im však predovšetkým prináša zviditeľnenie, možnosť komunikovať svoje názory, vyjadriť svoj postoj k vzdelávaniu. Môžu inšpirovať a šíriť inovácie do iných škôl. Máme spätnú väzbu, že to školám prináša viac žiakov. Súčasťou ocenenia sú aj vecné ceny, všetci desiati finalisti posledného ročníka získali od Martinusu triednu knižnicu. Ale to hlavné je verejné uznanie. Pocit, že si ich niekto naozaj váži.
Zuzana Labašová
Foto: Archív Zuzany Labašovej
Vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského a City University of New York. Pôsobí v občianskom združení Živica a je programovou manažérkou Komenského inštitútu. Venuje sa globálnemu vzdelávaniu, je organizátorkou ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska (predtým Učiteľ Slovenska).