Súťaž Miss Holocaust Survivor (Miss, ktorá prežila holokaust) má v Izraeli zástancov aj odporcov. Jedni ju chvália, iní tvrdia, že je nedôstojná.
„Som dojatá. Nemám slov, ako vyjadriť svoje šťastie,“ zverila sa Selina Steinfeldová z Haify, ktorú v novembri minulého roka zvolili za víťazku tejto súťaže. Keď jej na hlavu nasadili korunku, mala už 86 rokov. Vyčíňanie nacistov zažila v rodnom Rumunsku, odkiaľ v roku 1948 emigrovala do Izraela. Tam sa vydala a vychovala tri deti. Dnes má už aj sedem vnúčat a 21 pravnúčat. Podujatie si užívali aj ďalšie súťažiace – či už 90-ročná Chana Harelová, alebo 87-ročná Kuka Palmonová. Zahalená v trblietavom šále s úsmevom prezradila, že sa po „božskom“ rozmaznávaní kozmetičkami cíti ako tínedžerka.
Aj ona pochádza z Rumunska a pamätá si, ako sa počas druhej svetovej vojny skrývala v pivnici. Jej otca chytili a naložili do transportu, ale prežil. Keď sa vrátil z koncentračného tábora, bol vychudnutý ako kostra. Ani ho nespoznala. „Utiekla som. Vravela som, že to nie je môj otec,“ uviedla pre tlačovú agentúru AFP.
Groteskné a nedôstojné?
Spornú súťaž založili v roku 2012. Organizuje ju nadácia Jad Ezer L'Haver (Podaj ruku priateľovi), ktorá pomáha ľuďom, čo prežili holokaust. Koná sa v Múzeu priateľov Sionu v Jeruzaleme a v porote zasadajú i známe celebrity – vlani to bola napríklad Noa Kochba, úradujúca miss Izrael.
Nie všetci sú však z tejto šou nadšení. Podľa kritikov je nevkusná a dehonestujúca. Bývalá diplomatka Colette Avitalová, ktorá v Izraeli vedie organizáciu na pomoc preživším holokaustu, tvrdí, že seniorky zneužili na „nedôstojné a senzáciechtivé podujatie“. Vyzerá to vraj groteskne a uráža to obete genocídy.
Ako odporcu médiá citovali aj Ramiho Ostrovského z Jeruzalema, ktorého matka Miriam prežila niekoľko vyhladzovacích táborov. Súťaži vyčíta, že je „patetická, idiotská a vykorisťuje holokaust“. „Nie je mi jasné, aký má účel, ale stavím sa, že sú za tým peniaze,“ vyhlásil. Podľa Avitalovej nie je vhodné pripravovať takú súťaž pre ženy, ktoré si v živote toľko vytrpeli. V tomto ohľade sa však zrejme mýli, lebo záujem o „miss“ je medzi nimi veľký.
V Izraeli dnes žije už len asi 175-tisíc ľudí, ktorí prežili holokaust. Do poslednej súťaže sa prihlásilo približne 400 žien narodených v celej Európe. Nebola ani núdza o divákov. Do sály, kde sa podujatie uskutočnilo, prišlo zhruba 2 000 ľudí, ďalší akciu sledovali on-line.
Čítajte viac Židia chceli pracovné tábory, aby sa vyhli smrti
Nejde o krásu
Organizátori súťaže kritiku odmietajú. Ako totiž americkému portálu The Daily Beast vysvetlil riaditeľ nadácie Yad Ezer L'Haver Šimon Sabag, podnetom na jej vznik bol práve zážitok jednej pamätníčky.
Stalo sa to v roku 2009, keď ich inštitúciu navštívila istá Šošana Kolmerová. Psychoterapeutke Isabelle Greenbergovej sa zdôverila, že ako 15-ročná sa chcela zapísať do súťaže krásy na svojej škole v Maďarsku. Do krajiny však vtrhli nemeckí vojaci a ju odvliekli do koncentračného tábora. „Cítila, že jej detstvo sa v tej chvíli skončilo,“ priblížil šéf nadácie.
Greenbergová prišla s nápadom, že keby seniorkám umožnili pekne sa obliecť a vyparádiť, mohlo by ich to povzbudiť – akoby tým dohnali to, čo im v mladosti ukradla vojna a nacisti. A tak sa rozhodli zorganizovať súťaž. „Spočiatku som s tým mal problém,“ pripustil Sabag, ktorému sa zdalo čudné, aby sa na pódiu predvádzali 80– či 90-ročné ženy. Potom si však uvedomil, že ide o viac.
„Nie je to súťaž vonkajšej krásy, ale taká, kde súťažiaca napríklad povie: ,Bola som v Lodži, dokázala som prežiť a založiť si rodinu. Pracujem ako dobrovoľníčka. Mám pocit, že som porazila nacistov. Som nažive.' Dáva im to chuť do života,“ vysvetlil organizátor.
Pre účastníčky je to aj spoločenská udalosť. Celý týždeň pred finále trávia spolu, pod dohľadom odborníkov si skúšajú šaty, nové účesy či mejkap. Dokonca idú na výlet.
Aby ľudia nezabudli
Zástancovia súťaže zdôrazňujú i ďalšiu dôležitú úlohu, ktorú plní. Tým, že finalistky dostanú možnosť verejne vystúpiť, majú jedinečnú príležitosť podeliť sa o svoje traumatizujúce zážitky a pomôcť tomu, aby sa na holokaust nezabudlo.
Na pódiu sa totiž nevedú prázdne reči, ako keď o titul miss súťažia 18-ročné dievčatá. Tieto ženy rozprávajú o antisemitizme, prenasledovaní, pracovných a koncentračných táboroch, o strachu či o nacistickom lekárovi Josefovi Mengelem, ktorý robil pokusy na Židoch.
Marcelle Epsteinová, ktorá vlani na súťaži skončila ako druhá, hovorí, že bolo potešením „vidieť, ako sa staré ženy zabávajú“. Ako priznala pre agentúru AFP, titul vicemiss ju síce potešil, no vyhrávať by vraj mala vždy najstaršia súťažiaca.
„Aby sa cítila ako kráľovná!“ zasmiala sa 80-ročná dôchodkyňa. A dodala: „Neviete, ako dlho bude ešte žiť.“
Čítajte viac Musel som sa hrať medzi mŕtvolami. A prežil som iba zázrakom
