Aj podľa českého historika a etnografa Vlastimila Vondrušku sa silvestrovská noc ešte pred sto rokmi vnímala na vidieku ako „osudová noc, priaznivá na odhalenie budúcnosti“. Veštby na prahu nového roka sa vzťahovali na počasie a úrodu, zdravie, chorobu či smrť členov rodiny, na lásku a manželstvo.
Veštilo sa z roztaveného olova alebo z vosku, z hádzania topánkami, z krúžkov cibule, zo správania psa alebo z novoročných snov. Verilo sa, že čo sa človeku v silvestrovskú noc bude snívať, to sa mu neskôr aj splní.
Ako sa dá veštiť topánkami? Ak špička spadnutej topánky smeruje od dverí, dievčina zostane aj v budúcom roku slobodná. Ak smeruje k dverám, tak, áno, čaká ju svadba.
Ale poďme ďalej – ak v noci zo Silvestra na Nový rok boli ráno červené zore, veštilo to búrky, víchrice, neúrodu po celý rok. Naopak, hustý drobný dážď bol predzvesťou plných klasov. Podobne aj sneženie koncom decembra veštilo požehnaný, úrodný rok.
Tieto zázračné, prastaré a preto až zodraté karty sa môžu používať len v posledný deň starého roku a niektoré z nich sú priam muzeálnej hodnoty.denník Slovenský východ v roku 1926
Okrem domácich „bosoriek“ križovali slovenský vidiek v predvečer Nového roku kočovní Rómovia. „Cigánky čarodejnice“ – ako ich volali ľudia – veštili buď z ruky, alebo z kariet.
„V niektorých cigánskych rodinách prechádzajú z pokolenia na pokolenie vykladacie karty, ktoré môžu byť používané len na Silvestra,“ písal v decembri 1926 denník Slovenský východ. "Tieto zázračné, prastaré, a preto až zodraté karty sa môžu používať len v posledný deň starého roku a niektoré z nich sú priam muzeálnej hodnoty. Ani sa nepodobajú obyčajným kartám.“
Ak môžu veštiť „Cigánky čarodejnice“, prečo by si to nemohli dovoliť aj novinári? A tak si v redakcii Slovenského denníka vymysleli vešticu „tetu Zuzku“, ktorá v posledný deň roku 1929 predpovedala niektoré politické udalosti na ďalší rok.
Boli to skôr také politické paródie na veštenie. Napríklad:
„Voľby – tak sa zdá – v novom roku nebudú. Ani zemské, ani do Národného zhromaždenia. Ale to sa len zdá, lebo s voľbami je to u nás ako s letnou búrkou: i po najkrajšom slnečnom dni sa prihrnie.“ Alebo: „Ľudácki predáci nezmúdrejú, ale – hádam – zmúdrejú ľudácki voliči.“
Čítajte viac Keď Pán Boh povedal: "A buď svetlo," káble už boli naťahané. Zrejme však obišli Slovensko
Pobožná dedina a pobláznené mestá
Slovenská dedina sa však nevyžívala iba v silvestrovskom veštení, ktoré malo korene v dávnych pohanských zvykoch. Posledné hodiny pred Novým rokom vypĺňali rodinné posedenia a koncoročné pobožnosti.
Už podvečer sa ľudia stretávali v kostole, Básnik Rudolf Dilong takto spomínal v argentínskej emigrácii na posledné bohoslužby v starom roku v Kremnici, Hlohovci a Malackách (tam všade pôsobil ako mladý kňaz, ešte pred druhou svetovou vojnou):
Foto: NOVÝ SVET
„Urobili sme si bilanciu minulého roku, ďakovali Bohu za všetko, čo v ňom bolo dobré i trpké a prosili ho o pomoc pre nastávajúci rok.“
Silvestrovské veselice sa v tých časoch na slovenskej dedine ešte nekonali. O to viac sa na Silvestra zabávali slovenské mestá.
Spisovateľ Janko Jesenský, v tom čase mladý advokát, opísal v liste svojej milej Oľge Kraftovej Silvester 1905 v Turčianskom Sv. Martine, vtedajšom centre slovenského národného života.
„Čo sa programu silvestrovského večierka týka, bol proti druhým rokom lepší a zábavnejší,“ hodnotil. V programe večierka bol zborový spev, dvojspevy, kuplety, paródie, dramatické výstupy, „polnočná scéna i obligátny živý obraz“. Čo bola polnočná scéna? Jesenský to vysvetlil: „Hral sa krátky divadelný, ale zábavný kus a dobre.“
Po večierku nasledovala tanečná zábava do piatej rána. Jesenský sa v liste rozpísal, s ktorými dámami tancoval a čo. Väčšinou štvorylky, ale bol sklamaný. „Tance samy neboli zlé, lebo bol nával tanečníkov a tanečníc.“
V závere listu jeho pisateľ tvrdil, že odchádzal z tancovačky s bratom a že zobudil sa na pravé poludnie.
Martin bol vtedy neveľkým provinčným mestom, mal okolo päťtisíc obyvateľov. Bratislava (Prešporok) ich mala 12-krát viac.
Čítajte viac Zabudnuté slovo - odpočivné. Ako sa žilo, keď penzia nebola bežná vec?
Veľká silvestrovská trma-vrma
Podľa zistení etnografky Viery Feglovej sa začiatkom minulého storočia konali v predvečer Nového roku v meste na Dunaji sprievody hasičov a dobrovoľných záchranárov. Ich silvestrovská zábava patrila vždy medzi najvydarenejšie.
V silvestrovskej noci prechádzali z jedného nočného podniku do druhého – či už do hostinca, alebo do viechy – kvetinárky so štvorlístkami, ktoré predávali ako tradičný novoročný dar.
V roku 1913 ohlásil miestne noviny 46 silvestrovských zábav s bohatým programom – so spevom, s hudbou, divadelnými výstupmi, so spoločenskými hrami a s neodmysliteľnou tombolou.
Jednu z takýchto zábav, ale už na začiatku 20. rokov minulého storočia v bratislavskej Umeleckej besede, priblížila spisovateľka Zuzka Zguriška:
„V pavilóne bola veľká sála s priľahlými menšími, takže sa dalo vybudovať aj pódium. Maliarka Rambouská nakreslila karikatúry všetkých členov Besedy a tie sa potom premietali laternou magikou obecenstvu. Hudobníci produkovali pri klavíri a harmonike a aj my, spisovatelia, sme pridali čo – to k programu. Ja som napísala skeč o dievčine, ktorá sa ide núkať k filmu. Aj som si to sama zahrala a s chuťou.“
Foto: NOVÝ SVET
Vo vychýrenej reštaurácii Kern, na rohu Rybnej brány a Hviezdoslavovho námestia, ponúkali na Silvestra 1934 pečené prasiatko, plzenský Prazdroj a limbašské víno.
V známych bratislavských hoteloch sa konali 31. decembra reprezentačné maškarné zábavy. V Carltone hrala cigánska hudba. V tanečnej sále sa konala „veľká silvestrovská trma-vrma“ (tak to stálo v programe) so začiatkom o 21. hodine a bez konca. Vstupné – 25 korún. Stôl bolo treba objednať "deň predtým“.
V hoteli Tatra hrali až tri kapely, zábava v Astorke sa už niesla v znamení modernej hudby. Plagát oznamoval, že na Silvestra tam hrá „Broadway jazz a cigánska kapela“. Ale to sa už písal rok 1937. „Pouličná atmosféru priateľstva a radosti šírili skupinky presúvajúce sa z jedného podniku do druhého,“ dokresľuje Feglová.
Súčasťou osláv Nového roku bolo vinšovanie. Originálny vinš Bratislavčanom vymyslela mestská elektráreň. Presne o polnoci na niekoľko sekúnd vypínala elektrický prúd.
Verejné silvestrovské zábavy dostávajú konkurenciu, ktorou je rádio. Môže úplne zmeniť ráz silvestrovských zábav.denník Slovenský východ v roku 1928
Nikde v dobovej tlači sme však nenašli zmienku o silvestrovskom ohňostroji v Bratislave alebo o delobuchoch. Žeby boli zakázané? Čestnou salvou z pušiek pozdravilo Nový rok jedine vojenské kasíno. O to menej bolo nešťastných prípadov a úrazov. Ako informovali noviny, na Silvestra 1937 a počas novoročnej noci zaznamenala záchranná stanica v Bratislave len jednu zlomeninu nohy. Zato z Vajnôr, ktoré vtedy ešte neboli súčasťou hlavného mesta, priviezli do štátnej nemocnice dvoch bitkárov s početnými bodnými ranami.
Čítajte viac Na štátny sviatok nevešať bielizeň, osvetliť okná, ovenčiť obrazy Masaryka a Štefánika
Zabávať sa dalo aj pri rádiu
Bratislava nebola výnimkou, pred sto rokmi sa „silvestrovské večierky“ pravidelne konali aj v ďalších slovenských mestách. V Trenčíne napríklad v hoteli Tatra. Nový rok tam bol „bol so smiechom na rtách, s radosťou a nádejou privítaný“, ako informovali miestne noviny o tri dni neskôr.
V Košiciach mal dobrú povesť hotel Schalkház. „Každý, kto má záujem, a chuť skvelo sa zbaviť v novoročnú noc, nech navštívi našu reštauráciu,“ oznamoval v denníku Kassai Napló.
Ale zďaleka nie všetci ľudia si mohli dovoliť tráviť Silvester a vítať Nový rok v reštauráciách. Trávili sviatočné chvíle doma, v kruhu rodiny a priateľov.
Foto: ARCHÍV AUTORA
O televízii nebolo pred sto rokmi ešte ani slychu, ale od roku 1926 už aj na Slovensku vysielal rozhlas a postupne sa lepšil.
Už koncom decembra 1928 denník Slovenský východ napísal: "Verejné silvestrovské zábavy dostávajú konkurenciu, ktorou je rádio. Môže úplne zmeniť ráz silvestrovských zábav.“
O desať rokov neskôr sa už vysielanie bratislavského štúdia dalo uspokojivo poslúchať aj na vidieku. A silvestrovský program bol bohatý na zábavu rôzneho druhu. Aspoň heslovito o tom, čo nasledovalo po správach o 19. hodine:
"19.10 Slovenské ľudové piesne. 19.40 Pele-mele, 20.40. Z uška do uška. 20.45 Ešte si ja pohár vínka vypijem. 21.45 Melódie, ktoré vždy radi počujeme. 22.00 Ondo Baďura a Ďuro Durný z Prešova sa dohovárajú so Zuzkou Zguriškou. 22.20 Len veselo, vždy veselo. 23.20 Veselá rozlúčka so starým rokom. 23.30 Ľahkým tanečným krokom lúčime sa so starým rokom. 24.00 Nový rok 1939.“
Foto: ARCHÍV AUTORA
Potom sa Bratislava napojila na celoštátne vysielanie z Prahy. Nevieme, kto vtedy predniesol novoročný prípitok, v prvej republike prezidenti neprednášali novoročné prejavy. Namiesto nich Československý rozhlas vysielal od roku 1936 vianočné posolstvo prezidenta na Štedrý deň. Nový rok zastihol ČSR už oklieštenú o české pohraničie a so slovenskou autonómiou.
Ale koho neuspokojilo silvestrovské rádio, mohol si doma zaspievať a zatancovať pri gramofóne. Obchodný dom Emil Freisstadt ich aj požičiaval a ponúkal "jazzové šlágre na platniach vo veľkom výbere“.
Čítajte viac Promócie už nie sú to, čo kedysi bývali
Noc ako dvere do budúcnosti
Vráťme sa však k vešticiam a rôznym bosorákom. V 30. rokoch sa koncom decembra už roztrhlo vrece s predpoveďami astrológov či iných futurológov, ktoré aj slovenské noviny rady uverejňovali.
Na Silvestra 1938 priniesli veštbu francúzskeho astrológa Pierra Lassalleho, ktorý tvrdil: „Svätý otec Pius XI. nebude už dlho riadiť osudy cirkvi. Koncom septembra 1939 vážne ochorie, 20. novembra sa zídu kardináli a zvolia iného, oveľa mladšieho a veľmi inteligentného pontifika.“
Foto: ARCHÍV AUTORA
Čuduj sa svete, pápež skutočne zomrel, nie však v novembri, ale už vo februári 1939. Bolo o ňom známe, že trpí vážnou chorobou a chystal sa odsúdiť nacizmus. Jeho nástupca Pius XII. zvolil inú cestu. Nič neodsudzoval, ale potichu pomáhal tým, ktorých prenasledovali nacisti.
O Československu vtedy Lassalle povedal, že zažije nebezpečné udalosti, ktoré rozhodnú o jeho ďalšom osude od 12. do 30. mája. Opäť sa pomýlil iba o niekoľko mesiacov, ale v podstate to odhadol správne. Veď už bolo po Mníchove a Hitler si pýtal viac. ČSR sa rozpadla v polovici marca 1939.
Skrátka, silvestrovská noc má neuveriteľnú moc, lebo otvára dvere do budúcnosti. Janko Jesenský vystihol jej čaro i mystérium v básni Na Silvestra (1930–1931). Aspoň úryvok z tejto krásnej poézie na záver nášho rozprávania:
Dvanásta odbíja.
Sme dnes aj vlani.
Drgli sa lakťami dve milé dámy.
Jedna je vo smútku s vrásčitým čelom,
druhá jak ratolesť vo kvete bielom.
Jedna sa dovliekla z tamtoho roku, druhá už z tohoto v tanečnom kroku.
Krátke dve sekundy: posledná, prvá –
splývajú v objatí za okamžik,
kým úder poslednej hodiny trvá,
kým je tu tma a prasací kvik.
Foto: MILHOMME
Ako svet oslavuje Silvestra
- V mnohých krajinách sa Silvester oslavuje aj ako Deň starého roku
- Privítanie nadchádzajúceho roku prípitkom šampanským pochádza z kresťanskej tradície piť víno pri eucharistii, symbolizuje Kristovu krv.
- V Spojených štátoch je najznámejšou novoročnou tradíciou vypúšťanie gule na newyorskom námestí Times Square úderom polnoci. Táto udalosť sa koná pravidelne od roku 1907.
- K obľúbenej tradícii v Španielsku patrí jedenie 12 bobúľ hrozna (znamenajú 12 mesiacov) na Silvestra. Jednu bobuľu pri každom údere hodín o polnoci. Treba zjesť všetky, ináč k vám bude nadchádzajúci rok krutý.
- Obľúbenou silvestrovskou tradíciou je polnočný bozk s partnerom alebo novým priateľom. Predpokladá sa, že pochádza zo Saturnálií, pohanských sviatkov v starom Ríme.
- K vítaniu Nového roku patrí aj u nás vystreľovanie ohňostrojov alebo používanie inej pyrotechniky. Táto tradícia pochádza zo 7. storočia n. l. v Číne. Ohňostroje mali odháňať zlých duchov, prinášať prosperitu a šťastie.
- V krajinách Latinskej Ameriky majú tradíciu vylievať v novoročnú noc vodu z okna. Symbolizuje to obnovu.
- V anglosaskom svete si ľudia na silvestrovskej párty spievajú škótsku pieseň Auld Lang Syne (u nás známa ako Na rozlúčku). Jej text vznikol z básne, ktorú ešte v roku 1788 napísal Robert Burns. Inšpirovala ho škótska ľudová pieseň.