redaktor ekonomického spravodajstva
Absolvent Fakulty žurnalistiky na Leningradskej štátnej univerzite (1977). Od začiatku novinárskej kariéry pracuje nepretržite v Pravde. Venuje sa pôdohospodárstvu (pôda od ochrany po predaj pozemkov, lesné hospodárstvo), obchod s potravinami, Záhrada - ako záľuba i poradenstvo, krásne záhrady úspešných ľudí, Víno ako staronový fenomén Slovenska, profily a rozhovory.
Na posledné veľkonočné trhy v Zavare nezabudnú. Miestni záhradkári ponúkli návštevníkov šiškami, ktoré partia žien na čele s Martou Romanovou nestačila vysmážať.
Po roku sa vraciame k zápasu s nákazlivou chorobou a pýtame sa Martina Chudého, ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako zmenila Slovensko.
Do reštaurácie sa chodí nielen na dobré jedlo, víno či iné povznášajúce nápoje, ale čoraz viac na vynikajúceho someliera či somelierku.
Mlieko ukazuje, ako sa menia chute, nároky i možnosti slovenskej spoločnosti dopriať si chutné mliečne delikatesy.
V čase, keď ovčiarstvo prežíva jednu z cyklických kríz, je tu náznak, že sa odráža od dna.
Koľko zaplatíte za vajcia?
Európania prestávajú piť víno, vinohradníci berú do rúk sekery a klčujú vinice. Aká je budúcnosť vína na Slovensku, pýtame sa Vladimíra Mrvu.
Karavaning môže pomôcť aj vinohradníkom a vinárom.
Repa padla, dovoz víťazí.
Obchody ponúkajú bravčové za pár eur.
Obilie, múka a chlieb sú poslednou baštou potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska.
Začiatkom deväťdesiatych rokov dostali na modranskej vinárskej škole ponuku, aká sa neodmieta.
Po zatvorením cukrovaru na Považí musia jeho dlhoroční dodávatelia hľadať náhradnú plodinu na jarný osev.
Ak mladí neprídu na pôdu teraz, Slovensko môže o potravinovú sebestačnosť definitívne prísť.
Krajina zatvorením 125-ročného cukrovaru v Trenčianskej Teplej príde o polovicu z ročnej produkcie cukru
O razantný pokles cien masla sa postaral súbeh okolností, aký sa často nevidí. Ako dlho tento stav vydrží?
Hrá sa o budúcnosť nielen európskeho ale aj slovenského poľnohospodárstva a celej krajiny.
JOZEF SEDLÁK: Liberalizácia obchodu stavia tradičné poľnohospodárstvo z nôh na hlavu.
Koľko rokov potrebuje človek na to, aby sa naučil robiť dobré víno? Viera Eychenne, Slovenka žijúca v juhofrancúzskom Béziers, vraví, že po 147 rokoch.
Pivo stráca mladých. Generácia, ktorá vyrástla na ležiaku, odchádza a nová si k nemu hľadá len opatrnú cestu.
Bol príslušníkom generácie, tej, ktorá veľa nerečnila, ale o to viac konala
Z krajiny sebestačnosti sa stal dovozca mäsa, ktorý nedokáže spracovať vlastné zvieratá.
Osudom vína je ročník, no jeho DNA treba hľadať v minulosti. Pred miliónmi rokov chrlil lávu do okolia Štiavnický stratovulkán. Jeho stopy sú aj vo víne, ktoré dorába Pivnica Čebovce.
Ondrej Korpás, vari najznámejší slovenský vinohradník a vinár, šľachtiteľ, mal uprostred novembra 80. Stále čulo chodí po Starom vrchu a ochutnáva vína budúcnosti.
V tradičných oblastiach vinohrady klčujú, a tam, kde vinič nerástol, ho vysádzajú. Kým jedných ničí globálne oteplenie novými druhmi chorôb a škodcov, druhým dáva šancu pestovať víno.