Rok 2023 nepriniesol rozuzlenie, skôr množstvo ďalších otáznikov. Slovenské vinohrady sú z roka na rok menšie, ich obnova stagnuje, a pritom vína žnú na medzinárodných podujatiach jeden úspech za druhým. Sme svedkami paradoxu, aký v Európe zrejme nemá obdobu: čím úspešnejšie sú vína, tým viac sa vinohrady scvrkávajú, pripomína to osud hrdinu zo známej Balzacovej poviedky Šagrénová koža.
Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Niečo podobné sa deje v slovenskom vinohradníctve, vína sa rodia vo vinohradoch, ale z roka na rok ich rozloha klesá. Otázka, kde budeme víno o pár rokov dorábať, je namieste?
Pred tridsiatimi piatimi rokmi sa rozprestierali vinohrady na vyše 32-tisíc hektároch. Tiahli sa od Malých Karpát cez Podunajskú nížinu, juh stredného Slovenska, Malohont a Gemer, cez slovenský Tokaj až pod Vihorlat. Dnes nám z tohto dedičstva obrábaného posledných tisíc rokov zostalo torzo. V rôznej podobe prežil vinič zhruba na jednej tretine z pôvodnej výmery viníc.
Čím úspešnejšie sú vína, tým viac sa vinohrady scvrkávajú.
Tí, čo zostali verní vinohradom a vínu, dokázali neuveriteľné veci. Fenoménom krajiny sa stala nová vinárska vlna, slovenské vína zarezonovali na medzinárodných konkurzoch a v roku 2017 sa dostali do slávneho vinárskeho svätostánku La Cité du Vin v Bordeaux, akejsi svetovej siene slávy najlepších vín planéty. Doma však a víno a jeho služobníci živoria, po vypuknutí krízy je to úplne zreteľné.
Čítajte viac Mohla byť lekárkou, ale dala prednosť vínu. Šikovná Slovenka je uznávanou degustátorkou na svetových súťažiach
Ako zachraňujeme dedičstvo
Otázkou otázok je, ako sa Slovensko vyrovná nielen s hospodárskou krízou, ale aj klimatickou zmenou. Obe zásadným spôsobom prepisujú pomery. Globálne otepľovanie začína robiť problémy vinohradníkom vo Francúzsku, v Taliansku či Španielsku – je tam prihorúco, zato u nás si biele vína držia esprit, nie sú fádne a unavené a rastie kvalita červených vín. Hendikep severnej vinohradníckej Európy sa odrazu stáva výhodou a šancou pre rozvoj vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.
Ide o to, či sme pripravení využiť túto príležitosť a dokážeme zúročiť kapitál, ktorý tu zanechala o. i. v podobe novošľachtencov produkujúcich originálne vína generácia šľachtiteľov Doroty Pospíšilovej, Ondreja Korpása, ale aj Ivana Nováka, Viery Bobekovej, Miloty Matochovej či Aleny Foltánovej. Tieto mená sa nám pomaly vytrácajú z pamäti, ale ich dielo žije vo víne, ktoré pijeme. Sú to nielen známe odrody Devín, Dunaj, Hron, Nitria, ale aj Noria či Milia. V tých vínach žije Slovensko a všetky vône a chute našej prírody.
Keď sa bližšie zoznamujeme s dielom šľachtiteľov vinnej révy a vinárov, zistíme, že kapitál, ktorý vytvárali niekoľko desaťročí, sa devastuje. Nejde len o samotné odrody, zaniknuté šľachtiteľské stanice, laboratóriá, skleníky či závody, kde sa víno spracúvalo. Na okraj záujmu sa dostali veci, ktoré mali nevyčísliteľnú hodnotu, napríklad ampelografické zbierky. Pamiatkou na unikátnu kolekciu odrôd v Šenkviciach, ktorú spoločne so svojimi kolegami budovala čochvíľa 94-ročná Dorota Pospíšilová, zostalo jedno pozoruhodné cuvée víno Svetové noviny. Jeho názov dáva tušiť, o aké víno ide.
Zbierku sa v akej-takej podobe podarilo zachrániť, keď ju pred desiatimi-jedenástimi rokmi pri jednom z vládnych výjazdov do regiónov nadšenci šenkvického vína ukázali premiérovi Ficovi. Z premiérskej rezervy potom prišli peniaze na zachovanie ušľachtilého diela. Ampelografická zbierka už, pravda, prednostne neslúži šľachtiteľským účelom, odkazom na jej existenciu a unikátnosť ľudí, je víno, ktoré vyrába Ladislav Šebo z Karpatskej perly.
Bobule stolového hrozna rozohrávajú v ústach koncert pôžitku, extázu.
V tom víne sa podľa jeho mena spojilo 800 odrôd z rôznych zemepisných šírok planéty pestovaných v Šenkviciach. Nájsť čosi také v jednej fľaši je naozaj svetový unikát. Víno sa narodilo na hone Noviny. Preto aj táto zmes dostala pomenovanie Svetové noviny. Nakoniec Tibor Ruman, bývalý kolega Doroty Pospíšilovej, a Ladislav Šebo, zachránili niečo zo slávneho dedičstva. To víno stojí za ochutnanie, ale možno ešte dôležitejšie by bolo, keby genetický materiál tak ako kedysi slúžil rozvoju slovenského šľachtenia. Azda sa tak raz stane.
Čítajte viac Ak budeme farmárčiť ako dosiaľ, priemyselne, žiadna pôda nezostane
Nadšenci šľachtia za vlastné
Výskum a šľachtenie viniča na Slovensku z produktívnych čias Doroty Pospíšilovej už takmer neexistujú. Udržiavajú ich iba entuziasti. Patrí medzi nich Pospíšilovej kolega Ondrej Korpás, ktorý, mimochodom, ešte ako družstevný agronóm v Strekove a Rúbani na južnom Slovensku tiež založil bohatú ampelografickú zbierku viniča. V čase rozkvetu družstva v nej bolo 1¤200 odrôd z celého sveta.
Časť z nich akoby zázrakom prežila a slúži svojmu pôvodnému účelu. Ondrej Korpás spolu so synom Ondrejom využívajú bohatý genetický materiál na vyšľachtenie nových muštových aj stolových odrôd. To, čo v iných krajinách podporuje štát, na Slovensku robia ľudia z vlastnej vôle, presvedčenia, vášne a za peniaze, ktoré krvopotne zarobia v malom rodinnom vinohrade.
Foto: Jozef Sedlák
Cieľom programu, ktorí Korpásovci nazvali Lavina, je vyšľachtiť modré muštové odrody, víno ktorých by malo predstihnúť svojou kvalitou dnes populárny Dunaj, Hron či Nitriu. Krížence (Cabernet franc x Dunaj) a Danubius ((Castets x (Cabernet Sauvignon x Saperavi)) x Dunaj) prihlásili do štátnych odrodových pokusov. Budúcnosť ukáže, či a ktorý z nich sa ujme ako vlajková loď červených vín Slovenska.
Na Starom vrchu, ktorý obhospodaruje otec so synom, však nájdeme aj 15 nových stolových odrôd viniča. Sú viac než atraktívne vzhľadom bobúľ, farebnosťou, aromatikou a chuťou. Mnohé z noviniek sú bezsemenné. Bobule hrozna rozohrávajú v ústach koncert pôžitku, extázu, akú prinášalo ovocie premenené na víno antickému Dionýzovi a jeho družine. Strapce nových odrôd zodpovedajú najvyšším spotrebiteľským štandardom. Kvalitou vysoko prekonávajú dovážané stolové hrozno, ktoré predávajú obchodné reťazce.
Medzi novými Zámkami a Štúrovom je toľko dobrých vinohradníckych polôh, že by postačovali na produkciu stolového hrozna pre celé bývalé Česko-Slovensko. Za posledných tridsať rokov však slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, ktoré kedysi hojne exportovalo víno do Českej republiky, nevie využiť núkajúce sa príležitosti.
Upadáme.
Čítajte viac Ako sa dnes žije na vidieku? Šenkvice dostali prezývku malé Toskánsko
Víťazi a porazení
Najznámejšia spomedzi všetkých vinohradníckych oblastí Malokarpatská stratila po zbohatnutí Bratislavy mnohé cenné polohy. Okradol ju o ne developerský boom. Zoberme si povedzme Machergut v Limbachu, kde namiesto vinohradov vyrástli vilové štvrte. Zdevastované sú vinohrady na území Bratislavy, keď o stovky hektárov prišli vinohradnícke družstvá Vinohrady či Rača. Pohltil ich apetít bohatých ľudí žiť v prostredí uprostred viníc. Nezostalo z nich nič. Len názvy nových ulíc, ako povedzme Tramínová, pripomínajú, že sa tu ešte celkom nedávno rodilo víno. Ak ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia obrábali v PD Vinohrady vinice na ploche 246 hektárov, tohto roku zberali úrodu už len z 33 hektárov.Víno v hlavnom meste naozaj prichádza o pôdu pod nohami.
To, ako sa veľké mesto môže starať o vinohrady, ukazuje Bratislave neďaleká Viedeň, ktorá si dokázala ochrániť celý veniec viníc. Ale príkladom môže ísť aj Praha. Na Vyšehrade nájdeme vzorovo udržiavanú vinicu. V Bratislave zostali vinohrady ešte na pár desiatkach hektárov. V hlavnom meste sa vedú búrlivé diskusie okolo cyklociest, ale o tom, že treba uchovať živé vinohrady, okolo ktorých by mohli viesť cyklistické magistrály, aké vybudovali na južnej Morave, sa veľa nehovorí. A ak, tak len občas.
Bez slovenských vinohradov nebude slovenského vína. Vinárstvo nielen na Slovensku, ale v celej Európe prežíva neľahké časy. Ľudia chodia menej do gastronomických zariadení a spotreba klesá. Od Francúzska až po Slovensko, ktoré zalieva čoraz viac zahraničného vína. Bohaté vinárske štáty zachraňujú svojich vinohradníkov dotovaným exportom, ktorý láme kosti slovenským producentom vína aj hrozna.
Foto: Jozef Sedlák
Vínu sa najlepšie darí v časoch konjunktúry, počas nej sa však za posledných tridsať rokov na Slovensku podarilo obnoviť malú časť vinohradov. Dôvodov, prečo sa tak stalo, je veľa. Dve najväčšie vinohradnícke družstvá v Modre a Pezinku, ktoré obhospodarovali každé zhruba po tisíc hektároch viníc, sa po uplatnení reštitučných nárokov na pôdu rozpadli. Noví vlastníci pôdy uprednostnili premenu vinohradov na stavebné parcely. Developeri im ponúkali také peniaze, že sa dorábanie vína v pote tváre prestávalo rentovať.
A hoci sa časom vyprofilovala skupina ambicióznych vinohradníkov a vinárov, cena, za ktorú im ponúkali vinohradnícke pozemky, bola taká vysoká, že ju výroba vína nemohla zaplatiť. To spomalilo obnovu. Krajina by potrebovala viac takých úspešných projektov, ako je napríklad príbeh Karpatskej perly zo Šenkvíc, kde sa manželom Ladislavovi a Margite Šebovcom podarilo vybudovať vinohrady na viac ako 50 hektároch.
Čítajte viac Postav dom, zasaď strom, rozhýb krajinu. Stromy totiž neklamú a nesklamú
Kto stojí za obnovou
V časoch socializmu nepestovali vinič len špecializované vinohradnícke družstvá, ale vinice zakladali vtedajšie JRD a štátne majetky s podporou štátu vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Premena týchto družstiev na družstvá podielnikov, ktorú sprevádzalo ich delenie, vyústila do úpadku vinohradníckej výroby, tobôž keď začali v dôsledku privatizácie zanikať mnohé štátne vinárske závody. Na ich troskách len tu a tam vyrástli nové podniky ako Vinárske závody Topoľčianky, ktoré cieľavedome budovali aj vlastné vinohradnícke zázemie. S výmerou vyše 600 hektárov obnovených vinohradov ide o jedinečný projekt.
Pravda, objavili sa noví investori a s nimi niektoré bez zveličenia veľkorysé investície, ako povedzme v nultých rokoch Elesko v Malých Karpatoch alebo na južnom Slovensku barokové vinárstvo Chateau Belá, ktoré za hranicami preslávil Miroslav Petrech vynikajúcim Rizlingom rýnskym.
Foto: Archív Víno Mrva&Stanko
Môžeme pridať iné nedávno vybudované krásne vinárstva, ako je Zámocké vinárstvo v Pezinku či ViaJur, ktoré spolu s rodinnými firmami postavilo na nohy vinohradníctvo vo Svätom Jure. Ojedinelý je projekt zážitkového vinohradníctva a vinárstva vo Farnej v okrese Levice. Slovensko vďaka takýmto projektom objavuje zabudnuté polohy dobrého vína. S jeho pestovaním tam prichádzajú nové pracovné príležitosti a život.
V Devíne vzniká exkluzívne vinohradníctvo a vinárstvo, ktoré si môže dovoliť budovať naozaj len taký bohatý človek, ako je Patrik Tkáč.
K životu sa prebudil Tokaj, o čom sa možno presvedčiť z vyhliadkovej veže vo vinohradoch medzi obcami Malá Tŕňa a Černochov, čo svedčí o podnikavosti miestnych vinohradníkov a vinárov, ako sú Macík Winery či Ostrožovičovci a mnohí ďalší.
Slovensko však potrebuje, aby sa na nohy vo väčšom počte postavili a prosperovali aj malí a strední vinohradníci. V ostatnom čase sa k životu prebudili Modrania, kde dvanásť malých rodinných vinohradníkov založilo združenie Víno z Modry, dušou ktorého sa stal Michal Petrík. Za združením je tucet Modranov s túžbou dostať mesto a jeho víno na roveň iných známych európskych vinárskych miest a vín. Mestu, ktoré obklopovalo v 20. storočí 900 hektárov rodiacich vinohradov, na dlhé obdobie po revolúcii zostali torzá obrábaných viníc pretkaných pustákmi – spustnutými vinicami. Opustené vinohrady konečne opäť rodia a do Modry sa vracia život v réžii vína.
Túlajúc sa po meste objavíme tu rodinu Eduarda Šeba, vinársky rod s vari s najstarším doloženým vinohradníckym pôvodom. A v Modre žije aj skutočný profesor vína Fedor Malík, ktorý na stránkach Pravdy zasvätil do tajov degustácie vína celú ponovembrovú generáciu milovníkov vína.
Víno zušľachtilo Slovensko aj architektúrou, pridalo krajine noblesu, akú prv nepoznalo a jej v pivnici Vladimíra Mrvu a Petra Stanku, vína ktorých odštartovali v deväťdesiatych rokoch novú éru slovenského vinárstva. Našli desiatky pokračovateľov idúcich svojou cestou. V centre čilejkárskeho kraja na úpätí Štiavnických vrchov vybudovala krásne vinárstvo rodina Nichtovcov v Čajkove, bratia Bertovci sú novou krvou v Strekove a vo Vrábľoch nájdeme vinárstvo Predium, v ktorom sa spája genius loci vinohradu, v ňom rodiaceho sa vína s nadčasovým príbytkom vína.
Dobrých príkladov by sa dalo vymenovať ešte viac, ale na skutočnú renesanciu vinohradníctva to stále nestačí. Každoročne v Pravde objavujeme úspešných vinohradníkov a vinárov, ale potrebujeme ich viac.
Čítajte viac Siahneme na životnú investíciu skrytú v prírode?
Čo čakajú? Stabilitu programu
Prechádzame nebezpečným obdobím. "Ocitli sme sa v situácii, keď vyvrcholili roky nakopené a neriešené problémy,“ povedal vlani v Pravde prezident vinohradníckeho a vinárskeho zväzu Vladimír Mrva.
Zoči-voči zahraničnej konkurencii, aj najbližšej českej, má Slovensko prestarnuté vinohrady. Výsadby sú vekom, chorobami, slabnúcou starostlivosťou preriedené, vo viniciach už nemá kto pracovať. Nečudo, že keď príde do viníc oslabených minuloročným extrémnym suchom taký infekčný tlak hubových chorôb – peronospóry spolu s múčnatkou a ďalšími pliagami akovlani, klesnú úrody a tým aj tržby vinohradníkov.
Všetko, aj vo víne, sa krúti okolo peňazí. V porovnaní s Českom či s Rakúskom, ako aj Maďarskom je slovenské víno najmenej podporované. Nejde len o podpory do samotnej výroby, ale chýba najmä cielený štátom podporovaný marketing, ktorý by ako v Rakúsku vychovával ľudí k spotrebiteľskému patriotizmu. V porovnaní so zahraničnou konkurenciou veľmi absentuje ustálená vinohradnícka a vinárska koncepcia. Vinári poukazujú na to, že je to aj preto, lebo na rezortnej stoličke sa menia ministri v intervale dvoch rokov.
"Potrebujeme garanciu, že koncept rozvoja vinohradníctva a vinárstva sa nebude každou výmenou ministra meniť, že bude platný a že štát svoje záväzky voči vinohradníkom a vinárom bude plniť. To očakávame od ministra novej vlády. Len neviem, či riešenie problémov nepríde neskoro a či zaň nezaplatí Slovensko privysokú daň,“ povedal prezident zväzu vinohradníkov a vinárov Vladimír Mrva.
Na Slovensku sa malo v roku 2023 zberať muštové hrozno z plochy vinohradov okolo 9-tisíc hektárov. Zobrala sa jedna z najnižších úrod, čo povedie ku klčovaniu viníc. Odborné odhady hovoria, že do 5 až 10 rokov príde Slovensko o vinohrady na 2¤000 až 2¤500 hektároch. Pri ustálení výmery okolo 7-tisíc hektárov vinohradov môže konečne nastať hlad po slovenskom hrozne.
Koľko vinohradníckych a vinárskych podnikov prežije do konca tohto desaťročia, to sa po poslednej dramatickej vinohradnícko-vinárskej sezóne neodvažuje nikto prognózovať.