Dva razy po sebe vyhral súťaž Jablko roka. Je viac než len dobrý ovocinár, otvorený človek, je to smelý muž s nadhľadom a hlbokým pohľadom do krajiny.
Kto vlastne je Peter Molda? Od detstva výborný športovec milujúci výzvy, odvážny lyžiar svištiaci ako Petra Vlhová čiernymi zjazdovkami, jeden z Daidalových potomkov, ktorý sa na padákovom klzáku so zatajeným dychom rád vznáša k oblakom. Človeka oddávna priťahovali veľké výzvy. Ovocinárom sa stal v tridsiatke akoby znenazdajky. Práve sa chystal s manželkou kúpiť v Tatrách bungalov, keď mu náhle sused ponúkol na predaj záhradu s dožívajúcim sadom a vinohradom. Molda hodil Tatry za hlavu a stal sa akoby zo dňa na deň vášnivým ovocinárom.
Peter vyrástol v rodine železničiara. Rovnako ako otec vyštudoval strednú dopravársku školu, potom technickú univerzitu a zamestnal sa na železnici. Keď sa oženil, presťahoval sa z Trnavy do starorodičovského domu v Smoleniciach. Do dediny pod Malými Karpatmi prišiel bývať typický mestský mladý pár.
Čítajte viac Nezabíjaj bobra, nezachrániš strom! Prídeš o vodu
Jablko nepadá ďaleko od stromu
Mladý Molda, pravdaže, dobre poznal babičkinu záhradu, veď ho do nej vodil jeho otec Dominik, náruživý vinohradník a ovocinár. Meno Molda dýcha trochu záhadou. Rodina zatúžila poznať svoje korene. Petrov brat Marek nazrel do archívov a zistil, že predkovia sa prisťahovali na Slovensko z východného Rumunska, dnešného Moldavska. To bolo ovocnou záhradou aj vínnou pivnicou ruských cárov. Moldovci ani po príchode na Slovensko nezapreli svoj po generácie upevňovaný vzťah k ovocinárstvu a vinohradníctvu.
Ovocinárom sa stal v tridsiatke akoby znenazdajky.
Foto: SITA, Pavol Machovič
Petrov otec si aj bez archívu do štvrtého kolena pamätá, kto ako v rodine hospodáril. „Pochádzam z Veľkých Loviec v okrese Nové Zámky, opodiaľ nášho humna bolo humno známeho slovenského vinohradníka a šľachtiteľa viniča Ondreja Korpása. Aj môj starý otec bol vynikajúci ovocinár v neďalekej Radave,“ spomína Dominik Molda a dodáva, že v rodine sa z generácie na generáciu prenášalo ovocinársko-vinohradnícke semienko. Vždy to bola iba otázka príhodného času, aby vyklíčilo a rozvinulo sa. S otcom aj so synom chodíme po sade, ktorý vyrástol za dokonale zrekonštruovaným obydlím starých rodičov. Je to vlastne dvojdom – vpredu bývajú Petrovi rodičia a vzadu s výhľadom na sad je bývanie mladej rodiny.
Do strmého svahu sa rozbiehajú dva 90 metrov dlhé pásy vysadené jabloňami. Tesne pred vrcholom jabloňovej hory, Peter ju volá aj kalváriou – sa objavujú tri ďalšie 25 metrov dlhé stromoradia. Stromy sú vysadené nahusto, zhruba 50 až 70 centimetrov od seba, a ovocinár ich ťahá do výšky 3,8 metra. „Štíhle vreteno, podpník M9, kvapôčková aj protimrazová závlaha, siete proti krupobitiu, 400 stromov, 44 odrôd plus v jeseni dosadených ďalších 4–5 nových,“ sype informácie Peter Molda.
Kráča rýchlo, ani trochu sa nezadýcha, vidno, že sad, v ktorom do roka odrobí najmenej 1 400 hodín, sa dobre stará o jeho kondičku. A Peter pridá, že aj o psychohygienu: práca v sade čistí myseľ. Čím sme vyššie, tým krajší pohľad sa otvára na Neštich, teda Smolenickú Novú Ves, dedinu, ktorú preslávil Štefan Banič, vynálezca padáka, a teraz k nej priťahuje pozornosť ovocinárskeho Slovenska Peter Molda.
Keď vystúpime sadom nahor, ocitneme sa pred včelím domom – Grandhotelom Makadi Bay. Kto zažil luxusné hotely v egyptskej Hurghade, pochopí pomenovanie. Výstavný hmyzí príbytok, krásne architektonické aj remeselné dielo, obývajú sadové včely, prezývané aj murárky. Majú nemalú zásluhu na majstrovských tituloch Petra Moldu, rovnako ako muži z pozadia – Oleg Paulen, vysokoškolský učiteľ z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre, a Petrov ovocinársky kamarát Erik Müller.
Čítajte viac Boja sa životodarnej sily - dažďa. Ukradol im dušu
Včelami posvätené priateľstvo
Žijeme dobu, ktorá sa nesie v znamení sociálnych sietí. Ovplyvňujú náš život čoraz silnejšie, spájajú nás s ľuďmi rovnakých záujmov, o prítomnosti ktorých sme nikdy predtým netušili, sloboda komunikácie nepoznajúca hranice priestoru rodí priateľstvá a napomáha ušľachtilej veci. Tak Facebook dal dovedna dvoch vášnivých ovocinárov amatérov Petra Moldu zo Smoleníc a Erika Müllera z Novej Vsi Nad Žitavou, dediny neďaleko Vrábeľ.
V posledných rokoch sú čoraz chladnejšie jari a Erik Müller mal problémy s opelením čerešní. S dokonalým opelením zápasia aj pestovatelia jabloní. Včely medonosné pri nízkych teplotách nelietajú, zato ich príbuzné včielky samotárky – murárky – hľadajú peľ, aj keď je vonku hoci len osem stupňov Celzia. To vedel aj Molda, ktorému jeho veľký motivátor docent Oleg Paulen radil, aby v sade usídlil včielky murárky.
Foto: Jozef Sedlák
Každá z nich dokáže opeliť až dvetisíc kvietkov. Keďže jej na nožičkách chýbajú peľové košíčky, obtiera sa o kvety bruškom. Za potravou sa nalieta 20-krát viac ako včela medonosná, ale v dokonalosti opelenia vďaka svojmu hendikepu ju mnohonásobne prekonáva. Murárka si zaslúži kráľovskú pozornosť.
Erik Müller je strojár, znamenitý remeselník. Nečudo, že pre včielky zmajstroval komfortný včelí hotel. A stal sa zázrak: od chvíle, ako sa v ňom usídlili murárky, čerešne začali pravidelne rodiť. Müllerov čmelín nebol taký, aký bežne predávajú v hobby supermarketoch. Naštudoval si všetky detaily a zistil, že najlepší príbytok pre včielky vybuduje, keď dohladka vysústruží dierky, do ktorých sa usádzajú včely, najlepšie z tvrdého agátového dreva. Ak zostanú v dierkach ryhy po vrtáku, včielky si na nich zoderú krídla. Časom prišiel na to, že ešte lepšie sú dierky z plastu.
Cez Facebook a murárky sa Molda dostal k Erikovi Müllerovi. Začiatkom apríla tohto roka našiel Peter doma lístok, že na pošte ho čaká balík. Keď ho doma rozbalil, objavil sa pred ním rozprávkový hmyzí hotel so 400 „izbami“ – dierkami pre včely murárky a k tomu list. Erik Müller mu v ňom písal, že ho na internete zaujal Petrov sad a dovolil si poslať malý darček k narodeninám. Aj s odstupom času Molda neskrýva, aké dojatie v ňom vyvolal spontánny priateľský čin neznámeho ovocinára z druhého konca juhozápadného Slovenska.
Onedlho sa Molda s Müllerom stretli. Keď Erik uvidel rozkvitnutý Petrov sad, pochopil, že malý včelí hotel na opelenie všetkých stromov nestačí. Navrhol, že na mieru rodinného sadu vyrobí domec pre 10-tisíc včiel murárok. Nelenil a pustil sa do práce a zakrátko pod vrchom Cejtach vyrástol luxusný hmyzí Grandhotel Makadi Bay.
Na revanš Peter Erikovi vyprojektoval a pomohol vybudovať moderný sad s kvalitnou opornou konštrukciou. Narodilo sa dvojča smolenického sadu zohľadňujúce pri výbere odrôd polohu Erikovej záhrady a vôbec všetky skúsenosti z pestovania, ktoré Molda nadobudol. Erik sa už zastrája, že len čo jablone začnú rodiť, prihlási sa do súťaže o Jablko roka.
Čítajte viac Bojujeme o kávu s klímou. Pomôže múdrosť Inkov?
Profesionálmi rešpektovaný samorast
Jablko roka je najstaršia súťaž ovocinárov na Slovensku, pri zrode ktorej stál nestor ovocinárstva profesor Ivan Hričovský. Keď mali záhradkári v Bošanoch 70. výročie založenia svojej organizácie, bol hosťom osláv profesor Hričovský, teraz na 75. výročie pozývajú k sebe Petra Moldu, rešpektovaného šéfa smolenických záhradkárov.
Medzi ovocinármi má vysoké renomé, ktoré vyrastá nielen z titulu šampióna hobby pestovateľov. V Moldovom sade nachádzajú malí aj veľkí ovocinári inšpiráciu, ako všetko, čo súvisí s pestovaním, robiť lepšie. Dvere doň sú, ako je rok dlhý, otvorené. Na jar Molda ukazuje strih stromov, v júni ako správne urobiť mechanickú prebierku plodov, poradí s výživou a ochranou stromov.
Vraví sa, že diabol je ukrytý v detaile. Znalosť detailov rozhoduje o tom, či bude ovocinár úspešný, alebo nie, práve preto ľudia, skúsení aj začiatočníci, vyhľadávajú autority. Molda sa ňou stával postupne. Keď zakladal sad, stretol sa pri výbere odrôd s Mariánom Vargom, dlhoročným predsedom Únie ovocinárov Slovenska. Dal si poradiť. Dnes má vo svojom sade zbierku bezmála 50 odrôd vrátane "stariniek“ – teda pôvodných krajových odrôd, ktoré ukazujú, odkiaľ kam sa uberá ovocinárstvo.
Moldov sad svojím vybavením v ničom nezaostáva za najmodernejšími slovenskými alebo, povedzme rovno, európskymi profesionálnymi sadmi. V porovnaní s najväčšími sadmi je ten pod Cejtachom ich mikroskopickou zmenšeninou, ale úrodami a kvalitou v ničom nezaostáva. Na 14 ároch dopestoval toho roku 5,5 tony jabĺk, čo zodpovedá produkcii špičkových profesionálov. Z jedného stromčeka zberal od 10 do 15 kilogramov jabĺk. Keď ľudia vidia zručne vytvarované štíhle vreteno, čudujú sa, ako tenučký kmienok unesie ťarchu toľkej úrody. Vetvičky musel pestovateľ pouväzovať, konštrukciu spevniť.
Čítajte viac Za úspechom netreba utekať zo Slovenska, špičková svetová veda sa dá robiť aj v Košiciach
Príťažlivosť milióntiny a miliardy
Pred rokom sme v Pravde priniesli reportáž z devínskeho vinohradu miliardára Patrika Tkáča. Necháva ho orať koňmo, pasú sa v ňom kravy a tam, kde mal vysadenú novú kolíkovú vinicu, bol položený anglický trávnik. Tkáč sa inšpiroval najkrajšími vinohradmi v Bordeaux. Ostatne vybudoval tam neďaleko Saint-Émilione jednu z najimpozantnejších stavieb sveta vesmírne vinárstvo Le Dôme.
V porovnaní s tým je sad Petra Moldu a vinica jeho otca Dominika malinkou, ale žiarivou hviezdičkou na ovocinársko-vinohradníckom nebi, nemenej impozantným ľudským výtvorom vybudovaným vlastnou hlavou a rukami. Kráčajúc hore sadom, nohy sa zabárajú do hustého trávnika. Darí sa mu, pretože pod clonou siete chrániacej sad pred krupobitím, ale aj slnečným úpalom vzniká tieň, pod ktorým prosperuje aj trávnik. Clona bráni šíreniu obaľovača jablčného, ak sa predsa len nejaký objaví, zmätú samčeky obaľovača feromónmi lapače. Škodca nenájde partnerku a nerozmnoží sa.
S voškami je to ťažšie, ale v čase najintenzívnejšieho rastu výhonkov spôsobí Molda stromom tzv. vodný stres. Na desať dní obmedzí jabloniam prísun vody a stromy v pude sebazáchovy netlačia silu do dreva, ale do semena. Nové výhonky nerastú, mladé listy zostarnú a už nechutia voškám.
Kde sa všetky grify a novinky Peter Molda naučil, veď nevyštudoval ovocinárstvo? Nuž jeho otec je skvelý praktik, rovnako brat Marek, ale Peter si okrem odkukaného od najlepších naordinoval samoštúdium. Počas zimy, keď sad odpočíva, jeho hospodár sedí za počítačom či mobilom a študuje všetky novinky. S tým, čo vie, sa rád delí so svojimi priateľmi. Keď Peter uverejní na Facebooku, čo práve robí vo svojom sade, okamžite pritiahne pozornosť ovocinárov. Na Slovensku je stále silný záujem o pestovanie ovocia.
Foto: Jozef Sedlák
Aj zásluhou sociálnych sietí a svojej otvorenosti, a najmä chuti deliť sa o všetko, čo sa deje v malom rodinnom sade, vytvoril Peter Molda moderný, pútavý ovocinársky príbeh. Keď túto jar prišli mrazy, Peter napísal na Facebook: „Pred nami ovocinármi je pár ťažkých nocí.“ Vzápätí mu začal vyzváňať telefón s ponukami od priateľov: „Peťo, môžem ti prísť pomôcť? Stačí, keď čaj uvaríš.“ Takých telefonátov mal desiatky. Ako vidno, Slovensko vie byť solidárne, ale ešte viac potrebuje povzbudzujúce uveriteľné príbehy o tom, že človek so svojím osudom vie pohnúť, keď ho pevne chytí do rúk.
Peter Molda bol v novembri poverený vedením Vodohospodárskeho podniku, jedného z najväčších štátnych podnikov krajiny. Muž, ktorý pracoval na železnici ako krízový manažér špeciálnej prepravy, sa teraz musí popasovať s novou životnou výzvou. Premýšľa, ako zvládne ešte komplikovanejšiu manažérsku rolu. Teší sa na Vianoce, na chvíle s rodinou a na stretnutie so stromami v sade. Keď ich strihá, rád sa s nimi v duchu zhovára. Stromy neklamú a nesklamú, ako ľudia reagujú na každý čin. Molda nerád prehráva, vybudoval krásny sad, o ktorom sa s obdivom vyjadrujú aj profesionáli. Teraz uvažuje, ako rozhýbať podnik, ktorý spravuje celú hydromelioračnú sieť Slovenska. Do práce sa púšťa s takou vervou ako pred siedmimi rokmi do budovania sadu.