Ocenená učiteľka 45 rokov učí najkrajší a najľahší predmet. Chémiu

Za to, že v okolí Hlohovca je vysoká koncentrácia učiteľov chémie, že z Hlohovca chodí veľa mladých študovať medicínu, farmáciu či dokonca jadrovú chémiu, môže výnimočná osobnosť. Ľubomíra Krajčová, učiteľka chémie a fyziky na Gymnáziu Ivana Kupca v Hlohovci. Stala sa finalistkou prestížnej Ceny Dionýza Ilkoviča. Už šiesty rok ju rozdali učiteľom, ktorí u mladých mimoriadnym spôsobom vzbudili záujem o prírodné vedy.

28.11.2022 13:38
Cena Dionýza Ilkoviča, Ľubomíra Krajčová Foto:
Ľubomíra Krajčová.
debata (5)

Ako si spomínate na vašich učiteľov?

Asi najviac na učiteľku prvého ročníka, pani učiteľku Neščákovú. Mala nás v triede 43. Bolo to veľmi pekné detské obdobie. A potom si spomínam na pána učiteľa Jalakšu, ktorý bol môj triedny na druhom stupni základnej školy, mala som ho veľmi rada ako človeka.

Akí boli?

Veľmi prívetiví, prístupní, mali radi deti a veľmi nás motivovali k tomu, čo učili. Pán učiteľ Jalakša učil slovenský jazyk a zhodou náhod u mňa vzbudil chuť študovať slovenský jazyk. Jedno obdobie som dokonca chcela byť najprv učiteľkou slovenského jazyka. Ale potom prišla chémia. A tá všetko prevalcovala (smeje sa).

Aký odkaz má ocenená Ľubomíra Krajčová pre mladých učiteľov?

To ste už odmalička vedeli, že budete učiteľkou?

Asi sa s tým človek narodí, asi je to tak. Od malého dieťaťa som mala pocit, že budem učiteľkou. A ako dieťa som ňou aj bola. Mala som mladších súrodencov. Keď sme začali postupne chodiť do školy, bavilo ma, aby boli pripravení, naučení, odbremeňovala som rodičov. Takto sa to nejako vo mne pestovalo a zostalo to nielen mojim poslaním, ale aj koníčkom.

Ovplyvnili vás v tom aj prví učitelia, ktorých ste spomínali?

Veľmi. Voľba povolania, radosť učiť sa predmet, mať rád predmet, to závisí od učiteľa. Učiteľ je prvý, ktorý dáva motiváciu.

Krieda a tabuľa. To je to staré, čo mám rada a čo už neexistuje.

Kedy u vás chémia prevalcovala slovenčinu?

Hneď na prvej hodine! Naozaj som pocítila v siedmej triede, keď sme sa začali učiť tento predmet, že budem učiť chémiu.

A čo tam tak zarezonovalo?

Pani učiteľka Prenglová, tým, ako sa nám prihovorila. Ako nás oboznámila s predmetom, čo sa budeme učiť, ako sa to budeme učiť, čo budeme robiť, aké budeme mať krúžky.

Reportáž z odovzdávania Ceny Dionýza Ilkoviča

Už ste v dôchodkovom veku, mohli by ste mať pokoj od zvonení, opravovania písomiek, a predsa stále učíte. Čo vás stále motivuje?

Učím už 45 rokov. A čo ma drží? Povolanie učiteľ! Je poslaním, koníčkom. Motivujú ma moje predmety, ktoré učím. Študentom tvrdím, že sú to tie najkrajšie a najľahšie predmety, ktoré sa učia na strednej škole. A tiež ma motivuje chvíľa, keď vojdem do triedy. Pozriem sa do tvárí, ktoré čakajú, čo sa bude diať. Krásne, nádherné je učiteľské povolanie, je to naozaj poslanie.

Chémia ako najľahší a najkrajší predmet?

(Usmieva sa). Mnoho rokov používam túto vetu a študentom sa páči. Aj ich to motivuje. Veď rok čo rok mám veľa maturantov, veľa detí, ktoré navštevujú krúžok. Dokonca si vytvárajú aj chemické fankluby, spolky. Práve teraz začínam krúžok s novými prvákmi a hneď po prvej hodine mi povedali – pani profesorka, čo keby sme založili na Facebooku skupinu chemikov?

Zrejme vaša vášeň sa nakoniec skrýva za nespočetnými úspechmi vašich žiakov.

Asi áno. Za celé to dlhokánske obdobie som mala veľmi veľa študentov, ktorí si nakoniec aj vybrali povolanie učiteľ chémie. Na základných školách v okolí Hlohovca je množstvo chemikov učiteľov, ktorým som dala prvý podnet. Pripravujem študentov, ktorí sa každý rok dostanú na medicínu. Takže sa okolo mňa nahromadilo už množstvo lekárov, farmaceutov a dokonca aj jadrových chemikov, inžinierov chémie.

Kedy sa to začína prejavovať u študentov?

Vidím to v treťom ročníku, keď sa začínajú semináre a študenti si vyberajú predmety, ktoré sú ich srdcu blízke, z ktorých chcú maturovať a študovať ďalej. Stále je dosť študentov, ktorí si predmet vyberú a odborne sa zdokonaľujú. Mám veľa maturantov, ktorí maturujú s veľmi peknými výsledkami.

Miroslav Kozák Čítajte aj Mohli by sme mať viac mladých Einsteinov?

Na ktoré úspechy si rada spomínate?

Mala som troch žiakov, ktorí sa prepracovali až do medzinárodnej chemickej olympiády. Prvý takýto úspech sa objavil v roku 1994. Študent sa dvakrát zúčastnil medzinárodnej olympiády. Prvýkrát bol štvrtý, druhýkrát získal striebornú medailu ako jediný Slovák. O pár rokov sa na krúžku objavil malý primán. Prišiel medzi veľkých a ja sa ho pýtam – ty si sa stratil mamine? Čo tu robíš v škole po vyučovaní? Povedal, že si na nástenke prečítal, že bude chemický krúžok, tak sa prišiel pozrieť, či naozaj je. Nakoniec toto „malé dieťa“ chodilo na krúžok s veľkými študentmi. Rád študoval všetko, čo sa týkalo chémie, fyziky a biológie. Bol veľmi úspešný v celoštátnych kolách a vo výberových kolách medzinárodnej chemickej olympiády. Zúčastnil sa Olympiád mladých vedcov IJSO, Turnajov mladých fyzikov na celoštátnych a medzinárodných úrovniach s úspechom. Bol prijatý na viaceré vysoké školy v zahraničí. Nakoniec študoval v Amerike na prestížnych univerzitách.

Lenže vy ste v úspechoch nepoľavili ani na dôchodku.

Mám radosť, že aj teraz som mala študenta, ktorý sa vo všetkých kategóriách chemických olympiád umiestňoval na prvom mieste. Prešiel aj do výberového kola medzinárodnej olympiády. To je minuloročný úspech študenta. Za posledných 20 rokov niet kategórie, kde by sa mojim študentom každoročne nepodarilo získať prvé až tretie miesto alebo byť úspešný riešiteľ. Študenti boli úspešní aj v iných chemických súťažiach. Dvaja študenti, ktorí sa zúčastnili so svojimi prácami na Týždni vedy a techniky, boli účastníkmi medzinárodného Týždňa vedy a techniky, jeden v Španielsku, druhý v Belgicku. So študentmi spolupracujem na tvorbe prác stredoškolskej odbornej činnosti. Sú medzi nimi také, ktoré získali popredné umiestnenie v celoštátnych kolách stredoškolskej odbornej činnosti. Často sa zúčastňujeme aj na mnohých ďalších chemických súťažiach. Som členkou krajskej komisie chemickej olympiády vo všetkých kategóriách – A, B, C aj D, členkou krajskej komisie stredoškolskej odbornej činnosti a členkou oblastnej komisie chemickej olympiády kategórie D. Keď som sa dozvedela, že som získala Cenu Dionýza Ilkoviča, spozornela som – a teraz spomínaj! Keby som bola vedela, tak si to tých 45 rokov všetko zapisujem.

Finalistky 6. ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča.... Foto: Andrej Barát
Finalistky, Cena Dionýza Ilkoviča, zľava Ľubomíra Krajčová, Mariana Straková, Gabriela Podracká. Finalistky 6. ročníka Ceny Dionýza Ilkoviča. Zľava Ľubomíra Krajčová, Mariana Straková (absolútna víťazka) a Gabriela Podracká.

Ale predsa je za tým aj niečo iné, čo o vás prezradila vaša bývalá žiačka Dominika Bezdeková. Povedala, že za svoju lásku k vede, k chémii vďačí aj vášmu priateľskému prístupu. Je toto to kľúčové, aby boli učitelia a žiaci priatelia?

Veľmi. Je dôležité motivovať priateľsky a s citom. Áno, je to jedno z kritérií, ktoré oslovuje žiakov ísť študovať alebo učiť v súčasnosti tieto veľmi ťažké predmety. Dominika bola výnimočná, chémia si ju získala. Získala mimoriadne úspechy v chemickej olympiáde a stredoškolskej odbornej činnosti.

Takže nakoniec chémia nie je ten najľahší predmet?

Samozrejme. Dnes sú fyzika a chémia veľmi ťažké predmety. Nie je jednoduché získať žiaka pre štúdium takéhoto náročného predmetu. Naozaj je dôležitý ľudský prístup učiteľa k žiakovi. Som celoživotný optimista, pozitivista. Snažím sa všetko vidieť nádejne, aby bol aj zajtra pekný deň. Aj zajtra bude svietiť slnko, aj keď nám dnes celkom nezasvietilo. Ale žiaci ma poznajú aj ako prísnu. Mám svoje kritériá, pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Ale to všetko s citom, so srdcom. Ku všetkému si treba udržať normálny ľudský prístup. Nie každý má vzťah alebo nadanie na učenie sa matematiky, fyziky, chémie. Sú deti, napríklad jazykovo zručné, ktoré povedia – chémia alebo fyzika nehrozí. Ale aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí z týchto predmetov maturujú a idú ich študovať. Len si treba nájsť správnu cestu. A tá je vždy vzájomná.

Mária Dományová Čítajte aj Žiak môže mať lepšiu myšlienku ako učiteľ

Váš žiak Samuel Ballay povedal, že dokážete spojiť metódy starého učenia s novými. Aké sú to tie staré?

Krieda a tabuľa. To je to staré, čo mám rada a čo už neexistuje. Lebo dnes je to – fixka a tabuľa. Považujem za prvoradé písať vzorce a rovnice. To, čo treba pochopiť, musí byť napísané, nielen videné, aby to mozog spracoval. Máme prístup k počítačom, Youtube a ďalším technickým možnostiam, to nám poznanie a vedomosti dopĺňa. Dôležité sú však praktické zručnosti, ktoré idú dnes do úzadia. Prírodovedný predmet bez pokusov stráca na atraktívnosti. To, čo si povieme slovami, tabuľou a prakticky prevedieme, si vieme premietnuť aj do digitálnej podoby. To sa dobre ukázalo aj počas dištančného vzdelávania.

Bolo pre vás náročné nájsť spôsob, ako pritiahnuť pozornosť?

Človek musel hľadať metódy, aby zaujal. Aby bola hodina hodnotná, aby vyučovanie fungovalo, ako má. Ale minuloroční maturanti nám ukázali, že dva roky dištančného vzdelávania ich nakoniec až tak veľmi neukrátili v odbornom rozvoji.

Keď som sa však v tom čase zhováral s jednou maturantkou, hovorila, že je to náročné práve pri chémii, keďže doma nemá také laboratórium.

Aj ja som musela robiť pokusy doma. Nahrádzala som tie prístroje svojimi domácimi pomôckami, z materiálu, ktorý som mala doma. V kuchyni. Využívala som domáce prostredie a žiakom som premietala na obrazovku domáce chemické pokusy. A fungovalo to aj opačne. Dávala som im zadania a oni zo svojej práce robili fotografie alebo tvorili videá. Bolo to milé. Aj pre mňa bolo dištančné učenie niečo nové, sedieť veľa hodín denne pri počítači, mať kontakt so žiakmi na diaľku. Celý život som učila v triede a mala priamy kontakt so žiakmi. Ale bavilo ma to, motivovalo a bola to nová skúsenosť učenia. Hoci určitým spôsobom to bol nielen prínos, ale aj negatívum. Veľké negatívum na psychiku detí, lebo škola je kolektív. Aj my učitelia sme psychicky trpeli, lebo sme chceli naučiť dobre. Nie vždy sme mali istotu, či to, ako to robíme, je správne.

škola, trieda, vyučovanie, učiteľ, prázdna trieda Čítajte viac Ako zničiť budúcnosť? Nechať zatvorené školy

Na dverách chemického laboratória máte nápis Alchymisti. Na aké alchymistické zážitky si za tých 45 rokov praxe rada spomínate?

Žiaci na krúžku majú najradšej také pokusy, pri ktorých to horí a strieľa. To ich najviac osloví. Všetko však musí spĺňať pravidlá bezpečnosti. Keď deti začnú vymýšľať, musia sa so mnou najprv poradiť. Dovolím im niečo iba po určitú hranicu, aby to neohrozilo ich životy.

Na nástenke máte výrok – chémia je ako varenie, len nesmiete obliznúť lyžičku. Aká ste kuchárka?

Ja som typ, ktorý má rád svoju domácnosť. Rada varím a pečiem. Mám rada stretnutia so svojou veľkou rodinou. Vtedy experimentujem v kuchyni. Hovorím tomu požívateľná chémia, potravinárska. A keď sa presuniem do laboratória, tam je chémia, ktorá sa nesmie oblizovať a ochutnávať. Je to vzťah kuchyňa – laboratórium. Tým, že som v kuchyni aj v laboratóriu naozaj rada, funguje to aj pri pečení a varení, aj v chemickom laboratóriu.

Čerpáte nejakú inšpiráciu aj z vašich obľúbených detektívok?

Sem-tam áno. Vyšetrovateľské metódy, ktoré sa týkajú použitia chemikálií a chemických metód zisťovania a hľadania obvinených, to ma zaujme. Som zvedavá, čo všetko použili, ako to využili a ako dokázali vinu.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #chémia #Hlohovec #fyzika #učiteľstvo #Cena Dionýza Ilkoviča
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy