Ktoré krajiny umožnili voliť už 16-ročným?
A: Štáty to často umožňujú najprv na regionálnej úrovni. Logickým argumentom je, že keď mladí žijú v obci, v meste, mali by mať právo vyjadriť sa k tomu, ako tá obec či mesto vyzerajú, či im poskytujú všetky služby. Takto to funguje vo Walese, v Škótsku, Estónsku, Nórsku, vo Švédsku či v Rakúsku postupne už od roku 2000. Ide o pomerne rozšírenú vec. Ďalšie voľby, kde k tomu krajiny pristupujú, sú voľby do Európskeho parlamentu. Europoslanci rozhodli už pred niekoľkými rokmi, že v eurovoľbách môžu hlasovať aj mladí, pričom definitívne rozhodnutie je na jednotlivých krajinách. Trend je prikláňať sa k znižovaniu volebného veku.
Za posledných zhuba 15 rokov malo zo Slovenska odísť vyše 300-tisíc mladých ľudí.
V: Voľby do národných parlamentov sú vnímané ako rodinné striebro a diskusia o znížení veku je pri nich dlhá a náročná. V Európe to bolo mladým umožnené najskôr v Rakúsku už od roku 2007. Mladí od 16 rokov môžu voliť už aj na Malte, v Grécku od 17 rokov, ale nie je to len európska doména. Aj v Brazílii, Ekvádore či Argentíne sa volí už od 16 rokov. Náročná diskusia o tomto kroku prebieha v Nemecku. Tam mladí v regionálnych voľbách už voliť môžu, do európskych sa po prvýkrát zapoja na budúci rok. Rozhodla o tom koalícia SPD, FDP a Zelení, ktorá mala takéto ambície aj v prípade národných volieb. Bolo by však potrebné v Nemecku zmeniť ústavu a na tom politická zhoda zatiaľ nebola.
Ako vlastne mladí volia?
A: Severské krajiny išli na to postupne. Najprv vyskúšali znížiť vek v regionálnych voľbách, vyhodnotili výsledky a aktuálne diskutujú o národných. Prvé čísla naznačujú, že sa to prejavilo pozitívne. Zvýšila sa celková účasť mladých vo voľbách. A ukázalo sa, že mladí vyberali naozaj zodpovedne. Vyberali si kandidátov, o ktorých boli presvedčení, že by vedeli zastupovať ich záujmy. Zároveň zvolili väčší počet mladých ľudí do lokálnych parlamentov. Takýto je príspevok nórskeho experimentu do diskusie.
V: Vo výskumoch sociológov sa tiež ukázalo, že skupina mladých voličov je podobná ako iné vekové skupiny. Je veľmi široká, rôznorodá. Nevolia len podľa jednej témy, nevyberajú si len jednu stranu. Výsledky sú rozdistribuované podobne ako aj v iných voličských skupinách. Nájdete tam voličov, ktorí sa zaujímajú o politiku, ale aj takých, ktorí sa o ňu vôbec nezaujímajú. Často sa hovorí, že u mladých rezonuje klimatická zmena. Ale mnohí sa zaujímajú o úplne iné veci. Skúsenosti z Rakúska ukazujú, že ich účasť vo voľbách nevnáša do politiky excesy a ani im neškodí. A navyše to prinieslo aj druhý aspekt – zlepšenie vzdelávania o fungovaní spoločnosti.
Novozélandský ústavný súd rozhodol, že ak 16– a 17-roční nemôžu voliť, odporuje to zákonu o zákaze diskriminácie na základe veku a sú tým porušované ich práva.
Dokázali by mladí rozhodnúť voľby?
V: Dva ročníky nepredstavujú dostatočne veľkú skupinu na to, aby rozhodli voľby. Hoci zaujímavým prípadom boli prezidentské voľby v Rakúsku v roku 2016. Existuje úvaha, že práve mladí mohli byť jazýčkom na váhach. V prvom kole mladí voliť ešte nemohli, v poslednom áno a práve tu nastali drobné posuny. Mladí voliči predstavovali práve skupinu zhruba 36-tisíc voličov, čo bol približne rozdiel medzi víťazom Alexandrom Van der Bellenom (Strana zelených) a druhým Norbertom Hoferom (FPÖ). Mladí mohli zohrať úlohu, ale je to len jedna z interpretácií.
Čítajte aj Mladí chcú zostať, lebo aj Slováci si zaslúžia kvalitných lekárov
Mladí ľudia stoja v uliciach, diskutujte s nimi, počúvajte ich, čo vám hovoria – tieto slová nájdete v zázname výboru OSN!
Ktoré ďalšie krajiny uvažujú o zapojení mladých do volieb?
A: Veľmi pekným príkladom je Anglicko, kde diskusia prebieha už dlho. Mladí ľudia mali niekoľko kampaní za to, aby mohli voliť skôr. Demonštrujú pred parlamentom, teraz zbierajú podpisy pod petíciu. Hlas mladých je taký intenzívny, že si ho všimla aj OSN. Výbor pre dohovor o právach dieťaťa už upozornil Britániu – mladí ľudia stoja v uliciach, diskutujte s nimi, počúvajte ich, čo vám hovoria – tieto slová nájdete v zázname výboru OSN! Je to zaujímavé aj preto, že v Škótsku a vo Walese už mladí môžu voliť v lokálnych voľbách. Ale v Anglicku nie. Mladí aktivisti to vnímajú veľmi citlivo. V Škótsku sú mladí dosť dobrí a v Londýne nie? Vypuklé to bolo najmä počas brexitu. Hovorilo sa, že to bolo hlasovanie o mladých bez mladých.
Mohlo to dopadnúť inak?
A: Veľa mladých by volilo zotrvanie v EÚ, ak by mohli prísť k urnám. Asi 70 percent voličov do 30 rokov hlasovalo proti vystúpeniu z únie. Zlomilo sa to pri voličoch nad 50 rokov vyššie. Tí rozhodli o vystúpení. Tu sa ukázalo, ako starší voliči môžu rozhodnúť o tom, v akom systéme bude žiť mladá generácia.
V: Pridajme príklad z Nového Zélandu, ktorý ukazuje ďalší prístup k tejto téme. Tam minulý rok novozélandský ústavný súd rozhodol, že ak 16– a 17-roční nemôžu voliť, odporuje to zákonu o zákaze diskriminácie na základe veku a sú tým porušované ich práva. Parlament práve v tomto období schvaľuje novú legislatívu, ktorá v prvom kroku umožní zníženie veku v lokálnych voľbách, pretože na národnej úrovni je opäť potrebné referendum alebo trojštvrtinová väčšina v parlamente, čo vyžaduje širšiu diskusiu a viac času.
Foto: AP Photo/Victoria Jones
Chceli ste rozbehnúť diskusiu o znižovaní volebného veku aj na Slovensku. No v nedávnom prieskume vyšlo, že až 82 percent populácie takéto nóvum odmieta. Prekvapilo vás to?
V: Dosiaľ o tejto téme neboli u nás dáta. Urobili sme reprezentatívny prieskum, pretože sme chceli vidieť, ako sú rozložené názory. Debata o znížení veku voličov doteraz nebola u nás takmer žiadna. Objavil sa jeden návrh v parlamente, ale ostal bez diskusie. Tých 82 percent sa môže zdať veľa, ale ide o novú tému. Prirodzená prvá reakcia mnohých dospelých je odmietnutie. Ale keď nad tým začnú premýšľať a vypočujú si argumenty, nesúhlas už nie je taký výrazný. Dokonca aj samotných mladých u nás táto myšlienka prekvapí. Je to dôsledok toho, že diskusia je u nás pozadu. V Anglicku, kde sa mladí angažujú už veľmi dlho, snažia sa zviditeľniť a ukázať svoj názor, či v Nemecku, kde o tom debatuje parlament, sú ľudia zrejme viac vystavení tejto téme.
Čo hovoria biológovia a neurológovia – v 16 rokoch sú mladí kognitívne na tej istej úrovni ako mladí dospelí.
Ale neodkrýva výsledok tohto prieskumu aj ďalší fenomén, a to že na Slovensku sa na názor mladých takmer vôbec neprihliada?
A: Už dlho mladí na Slovensku hovoria, že sa cítia nevypočutí, vychádza to opakovane zo sociologických prieskumov. Aj naše občianske združenie vzniklo až počas pandémie, keď boli mladí zatlačení do izieb a nikto ich nepočúval, nepovažoval za potrebné k nim ani prehovoriť. Mali byť ticho a čakať.
Čítajte viac Ako zničiť budúcnosť? Nechať zatvorené školy
Ako konkrétne v prieskume okomentovala generácia nad 50 rokov návrh na zníženie volebného veku?
A: Najviac nesúhlasili v prieskume staršie generácie, osobitne nad 65 rokov. Ale všeobecne sa všetci dospelí respondenti stotožnili najmä s argumentmi, že 16– a 17-roční sú príliš mladí. Nie sú pripravení, vyspelí. Nemajú dostatočný prehľad, aby si vybrali relevantných kandidátov. Tieto argumenty sa objavujú aj v diskusiách, jedna pani reagovala – mladí nie sú dosť národní, nemajú národné cítenie. Týmito argumentmi odkazujeme mladým ľuďom – my vlastne nechceme počúvať, čo nám chcete povedať. Budeme vás počúvať, keď budete hovoriť to, čo chceme my.
V: Takýto postoj k mladým u nás vidíme často. Kým je človek dieťa alebo mladý, akoby nebol plnohodnotný. Jedna etnologička raz poukázala na to, aký rozdiel je v slovách. Výchova je v slovenčine odvodená od slova vychovávať, základom je – chovať. V angličtine poviete raising children, čo znamená povznášať, pozdvihovať. Všetko to má hlbšie korene a dôsledky aj v ďalších oblastiach, ako len pri samotnej téme volieb od 16 rokov. Výrazne sa to ukázalo počas pandémie – deti sme označili za prenášačov, zatvorili sme školy, znemožnili sme im kontakty a nikto sa nezaoberal dôsledkami týchto rozhodnutí.
Sú však politici, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach, snažia sa oslovovať aj mladých. Ako sú vnímaní?
A: Závisí od spôsobu komunikácie, dôležité je, aby to, či sú politici na tej správnej sociálnej sieti, neprevážilo obsah. Keď sa s mladými zhovárame, poznamenajú, že ich mnohí politici vnímajú len ako objekty, ktoré sú na mobile, hrajú sa a tak k nimi aj pristupujú. Snažia sa ich zabávať. Ale mladí na to hovoria – to, že sme na sociálnych sieťach, neznamená, že iba konzumujeme prázdny obsah. Namiesto bezduchých videí očakávame informácie, aké sú vaše plány so Slovenskom. Toto mnohí politici podceňujú.
Foto: AP Photo/Andrew Matthews
Prieskum zaujal aj tým, že čím vyššie bolo vzdelanie respondentov, tým vyšší bol nesúhlas so znižovaním volebného veku. A dokonca najväčší nesúhlas bolo vidno v najväčších mestách, a najmenší v najmenších obciach. Prečo je to tak?
A: To zrejme súvisí s ďalšími argumentmi, s ktorými sa respondenti v prieskume stotožnili a ktoré zaznievajú proti znižovaniu volebného veku. A to, že musíme najskôr zlepšiť vzdelávací systém, až potom budú môcť mladí voliť. A tiež, že mladí ľudia sú ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní. K tomu poviem tri veci: spraviť vzdelávací systém dokonalý je takmer nemožné. Čakať na dokonalosť nemôže byť niečo, čo blokuje diskusiu o zapojení mladých ľudí do politiky a o ovplyvňovaní diania a vývoja krajiny. Po druhé – zase sme príliš kritickí voči mladým ľuďom a zabúdame na svoju vlastnú skúsenosť v prvých slobodných voľbách. Boli sme my vtedy dosť vzdelaní? Obzrime sa a povedzme si, akú sme mali výučbu občianskej výchovy za socializmu? Veď to bola čistá indoktrinácia, ktorej dodnes musíme čeliť. Jednoducho, keď prišli prvé slobodné voľby, tak sme začali voliť a postupne zbierali skúsenosti. A preveruje dnes niekto u voličov úroveň vedomostí o občianskej spoločnosti pred vstupom do volebnej miestnosti? Na mladých máme minimálne v tejto téme vyššie nároky ako sami na seba.
Naozaj sú mladí ľudia ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní?
V: Tento argument mal v prieskume silnú podporu. Je možné, že to vyplýva z toho, ako dospelí dnes vnímajú mladých – ako deti, ktoré trávia príliš veľa času na sociálnych sieťach. Ale na sociálnych sieťach sú dnes i staršie generácie a často s menšími skúsenosťami s týmito komunikačnými kanálmi, takže môžu byť neraz i ľahšou obeťou. Politické strany ich využívajú na cielenú komunikáciu, niektoré aj prostredníctvom fake news či konšpirácií a, bohužiaľ, vidíme, že to funguje. Ovplyvniteľná je každá veková skupina. Inak by sme nemali ani volebné guláše na mítingoch.
A čo povedať na argument, že – sú ešte príliš mladí?
V: Tam je viac úrovní. Najprv, čo hovoria biológovia a neurológovia – v 16 rokoch sú mladí kognitívne na tej istej úrovni ako mladí dospelí. Vedia s biologickým a psychologickým aparátom pracovať rovnako efektívne. A druhá vec, ktorou sa zaoberajú sociologické prieskumy – vedia sa mladí správne rozhodovať? Neovplyvňujú ich rodičia a podobne? V týchto prieskumoch sa ukazuje, že ak si mladí myslia, že niektorá strana ich najlepšie zastupuje, tak ju budú voliť, teda volia efektívne. Sú v tom porovnateľní so staršou generáciou.
A chýbajúce skúsenosti?
V: Závisí od toho, koho budete porovnávať. Mladí dnes predsa fungujú úplne iným štýlom, majú jazykové vybavenie, vedia inak pracovať s technológiami, chodia na jazykové pobyty, výmenné pobyty, majú kamarátov v zahraničí. Môžeme o takomto študentovi povedať, že sa rozhoduje horšie ako dospelý, ktorý diskutuje o politike pri pive? Nemôže to byť i tak, že mladí majú, naopak, v mnohom výhody?
Napríklad?
V: Mladí majú viac času, aby si študovali o politických stranách, viac debatujú. My dospelí sa nepýtame, koho si volil, lebo je to považované za neslušné. Mladí nemajú bariéry, pýtajú sa a môžu získať nové pohľady na vec. Dospelí sa vekom stávajú konzervatívnejší a nechcú meniť svoje návyky. Názor mladých môže byť preto pre našu spoločnosť veľmi zaujímavý.
A: Toto si presne uvedomujú tí, ktorí by v prieskume podporili zníženie voličského veku. Vnímajú, že názory mladých sú politikmi prehliadané. Ak by sa zaradili medzi voličov, politikov by to viedlo k tomu, aby sa viac sústredili na dlhodobejšie ciele – klímu, vzdelanie, zdravie mladých ľudí, udržateľnosť financií. A na druhej strane – ak by sme mladým dali hlas, začali by sa ešte viac zaujímať o spoločenské dianie a politiku. Zaujímavý postreh profesora Cambridgeskej univerzity Davida Runcimana priniesol denník The Guardian. Ak sa vo voľbách koncentrujú politické témy len na to, čo zaujíma starších, je to začarovaný kruh. Ak strany mladým nič neponúkajú, nevenujú im pozornosť, tak mladí neprídu voliť a o politiku strácajú záujem. Populácia v demokratických krajinách starne, starší rozhodujú a mladých vytláčame z politickej a zo spoločenskej diskusie a z verejného priestoru.
V: Je tam ďalší argument, ktorý tiež vychádza z prieskumov. Mladí sa nebudú angažovať, ak v tom nevidia zmysel. Ak nemám volebné právo, načo by som si študoval volebné programy, keď to nemá žiaden praktický význam? No ukazuje sa, že keď právo získajú, objaví sa prirodzený záujem a snažia sa veciam porozumieť.
A: Napokon, práve mladí ľudia vo svete a aj na Slovensku sa venujú aktivizmu, dobrovoľníctvu – bojujú za obmedzenie držby zbraní, za dostupnejšie vzdelávanie, za riešenie klimatickej krízy. Dobrovoľníctvo majú na niektorých školách ako súčasť vzdelania. Občiansky život mnohých dospelých často spočíva len v tom, že prídu raz za štyri roky k volebnej urne, vhodia lístok a viac sa nezaujímajú. Kto vypravil volebný vlak na Slovensko? Mladí proti fašizmu. Kto robí klimatické štrajky? Študenti. Naozaj sú nevzdelaní, neaktívni, bez skúseností?
Čítajte aj Mladí Ukrajinci sa ocitli v riskantnom vákuu. Pomoc sa Slovensku vráti stokrát
V Študentských voľbách v roku 2020 vyhralo Progresívne Slovensko, nasledovalo OĽaNO, potom ĽS NS, Za ľudí, Sme rodina a SaS. Ako dopadli tohtoročné Študentské voľby?
V: Vyhralo PS s náskokom pred stranou Smer. Ale tu je podstatné niečo iné. Študentské voľby organizujú dobrovoľníci, čo je opäť príkladom toho, že mladí ľudia venujú svoj voľný čas tomu, že sa snažia mladých pripraviť na voľby, ktoré o rok alebo dva absolvujú. To, kto nakoniec vyhrá, je len sekundárny efekt.
A: A v tomto tkvie aj náš odkaz. My nechceme, aby sa zníženie veku voličov stalo témou, ktorá rozdeľuje politikov či verejnosť. Toto je veľký problém, aj v iných krajinách je tendencia, že sa to spolitizuje. Strana, ktorá má pocit, že jej to pomôže, tento krok presadzuje. A strana, ktorá si myslí, že jej priznanie volebného práva mladým voličom zhorší výsledok, to odmieta. Aj ľudia majú tendenciu vnímať tému ideologicky. Keď má niekto konzervatívne názory, tak za tým vidí progresivistickú agendu. Inde je to zase vnímané ako ľavicová agenda. Skôr než téme dáme ideologickú nálepku, pozrime sa na to z pohľadu, čo je najlepšie pre mladých ľudí. Všetkým by nám malo záležať na tom, aby naša krajina mala budúcnosť a bola atraktívna aj pre mladých občanov. Bolo by fér, keby sa politici a vôbec všetci dospelí zamysleli nad tým, či mladých dostatočne počúvame, či nemajú aj oni čo povedať k vývoju.
Slovensko nie je krajina pre mladých. Slovensko, krajina, z ktorej sa odchádza. Tak zneli niektoré novinové titulky pred voľbami a po voľbách v rôznych obmenách. Súhlasíte s nimi?
A: Hovoria to čísla, za posledných zhuba 15 rokov malo zo Slovenska odísť vyše 300-tisíc mladých ľudí a odchádzajú za lepším vzdelaním a pracovnými príležitosťami, ale medzi dôvodmi sú na čelných miestach aj nefunkčné a nedôveryhodné štátne inštitúcie a korupcia. A to je vizitka našej generácie.
V: Tie čísla o odchode sú silné. Hlavný problém však nie je to, či odchádzajú študovať či pracovať do zahraničia, každý chce nabrať skúsenosti. Dôležité je, či vidia zmysel v návrate a či vytvárame podmienky, aby sa chceli vrátiť. Obavy by som mal z toho, keď mladí už dopredu hovoria, že sa vrátiť nechcú. Ja si pritom spomínam na obdobie spred 20 rokov, keď sa ľudia s radosťou vracali na Slovensko. Ale na to treba nastaviť nielen ekonomiku a vzdelávanie, ale aj kultúru, atmosféru. A teraz tá atmosféra asi nie je úplne najlepšia.
Prečo sa ľudia vracali pred 20 rokmi?
V: Slovensko bolo „európskym tigrom“ – malo rešpekt, písalo sa o ňom pozitívne v zahraničí, veľa spravila ekonomika či rovná daň. Vyhrali sme aj majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji (usmieva sa). Vtedy ste nepotrebovali špeciálne programy. Bola to kombinácia túžby po domove a krajiny, ktorá napredovala a ponúkala perspektívu uplatnenia sa. Každý človek sa nakoniec rád vráti, pokiaľ nemá špeciálne dôvody, aby zostal v zahraničí.
A: A nakoniec aj v týchto voľbách sa ukázalo, že Slovákom v zahraničí nie je ľahostajný osud krajiny, snažili sa ho ovplyvniť tak, aby sa mohli raz vrátiť. Ale pri tomto všetkom je mi ľúto jednej veci. Keď sa pozrieme na históriu volebného práva, tak si uvedomíme, že máme veľmi dobrú demokratickú tradíciu. Veď Československo bolo jednou z prvých krajín vo svete, ktoré dalo volebné právo ženám, bolo to v roku 1920. Prvenstvo máme dokonca v znížení volebného veku z 21 na 18, to sa udialo v roku 1946. Mali by sme sa snažiť nadviazať na to dobré z histórie, keď sme my boli príkladom svetu. Mali by sme sa snažiť byť medzi krajinami, ktoré budú atraktívne pre mladých. Môžu nám pomôcť vybudovať celkom inú krajinu.
Čo teda robiť, aby mladí neodchádzali?
V: Bude to musieť byť sada vecí a bez očakávaní, že sa to dá zmeniť zo dňa na deň. Chce to pozitívny vývoj, ktorý bude trvať niekoľko rokov a ideálne sa z toho stane dlhodobý prístup. Začať by to malo tým, že budú mať pocit, že nám nie sú ľahostajní, že nás zaujíma ich názor, berieme ohľad na to, čo si myslia, ako si predstavujú budúcnosť a musia vidieť, že ich predstavy sa aj prakticky realizujú. Voľby od 16 rokov by mohli byť súčasťou tohto balíka, ktorým napravíme náš vzťah k mladým ľuďom, ale je to skôr nástroj ako riešenie problému.
A čo by ešte malo byť v tom balíku?
V: To je asi na samostatnú tému, ale jedným zo základov by malo byť vytvorenie prostredia, v ktorom sa budú dobre cítiť a zároveň ich bude rozvíjať, motivovať napredovať a podporovať ich sebavedomie. Je potrebné sa ich témam venovať minimálne v takej miere, v akej sa venujeme zvyšovaniu dôchodkov a tým podporovať ich vzťah k svojej krajine. Aby nemali pocit, že napredovať začali, až keď odišli. To by mala byť jedna z úloh pre našu generáciu. V opačnom prípade sa nebudeme mať čomu diviť a bude nám hroziť, že sa krajina – ktorá je nakoniec dnes naším obrazom – stane skanzenom. Správy od mladých ľudí by sme mohli vnímať ako silný odkaz. Keď ich nepočúvame, tak sú nútení voliť nohami. Odídu preč. Majú dnes veľa možností a je ľahké o nich prísť.
Andrea Settey Hajdúchová a Vladimír Settey
Foto: Andrej Barát
Andrea je novinárka, aktuálne cez Teach for Slovakia učí na základnej škole. Jej manžel Vladimír Settey pôsobí v oblasti internetových technológií. Pôvodne spustili iniciatívu Dajme deťom hlas, ktorá počas pandémie covidu upozorňovala na dôsledky pandemických opatrení pre deti a mládež, pretože Slovensko patrilo v európskom priestore k lídrom v dĺžke zatvorenia škôl, športovísk a klubov pre mladých. V roku 2023 sa iniciatíva zmenila na občianske združenie, ktoré chce posilniť hlas detí a mladých v spoločnosti.